Írsky kancelár Simon Harris vyjadril nádej, že k tomuto kroku sa pridajú aj ďalšie krajiny. A skutočne. Po „tragickej mrzutosti“ ako nazval Benjamin Netanjahu zabitie 45 ľudí v utečeneckom tábore v Rafahu zo strany Izraelských obranných síl (IDF) v nedeľu, o uznaní Palestíny uvažujú ďalšie krajiny Európskej únie. Pre denník Haaretz to povedal holandský diplomat Sven Koopman. Slovinsko a Malta tento krok zvažujú už niekoľko týždňov.
Izraelská reakcia bola rýchla a očakávateľná. Benjamin Netanjahu sa vyjadril, že vlastne ide o uznanie teroristického štátu, a minister zahraničných vecí Israel Katz odvolal z týchto troch krajín diplomatov, pretože Izrael nebude tolerovať krajiny, ktoré „podkopávajú jeho suverenitu“ a „spolupracujú s Hamasom“. Problém však je, že po jednej „tragickej mrzutosti“ za druhou sa ukazuje, že izraelská krajná pravica v skutočnosti viac ako aspoň symbolické pokusy o mier (uznanie Palestíny je v tejto chvíli viac symbolom ako v krátkom čase dosiahnuteľnou realitou) uprednostňuje Hamas. Udržiavaním permanentnej vojny a neochotou urobiť čo len najmenší ústupok v prospech prepustenia izraelských rukojemníkov môže naoko plniť svoj sľub „totálneho zničenia“ Hamasu. Netanjahu s Gallantom, na ktorých Medzinárodný trestný súd vydal zatykač (spoločne s tromi predstaviteľmi Hamasu), sa môžu napriek zdvíhajúcim sa protestom v Izraeli držať pri moci.
Krajnej pravici v skutočnosti neleží na srdci Gaza a hlasné volanie po zlikvidovaní Hamasu má zakryť vojnu, ktorú po dlhé roky vedú nelegálni židovskí osadníci na Západnom brehu.
Zatiaľ čo ako najsilnejší argument využívajú video, na ktorom je vidieť, ako Hamas zaobchádza s piatimi zajatými vojačkami z IDF, zábery z „tragických mrzutostí“ týkajúcich sa 35-tisíc palestínskych civilistov a k tomu najnovšie 45 zmasakrovaných utečencov v stanovom tábore v Rafahu sa na získavanie medzinárodnej podpory ani mediálne priveľmi nepropagujú. Ako pre denník Guardian pred dvomi dňami povedali britskí medici, „nič neospravedlňuje to, čoho sme boli svedkami v Rafahu“. Zoči-voči tomu je vo svojej osobnej nezávideniahodnej konštelácii zrejme aj Netanjahu donútený prejaviť trochu ľudskosti, nazvúc zlyhanie údajne dokonale pripraveného bombového útoku „mrzutosťou“.
Ale kým utečenci v Rafahu už dlhodobo priťahujú najviac pozornosti vo vojne v Pásme Gazy, zdá sa, že skutočným cieľom je vojna, ktorá sa odohráva prakticky mimo izraelskej i svetovej pozornosti – vojna v Judei a Samárii na Západnom brehu, kde stále žijú tri milióny pôvodných Palestínčanov. Bývalý izraelský premiér Ehud Olmert pripomenul obchádzaný fakt: krajnej pravici v skutočnosti neleží na srdci Gaza a hlasné volanie po zlikvidovaní Hamasu má zakryť vojnu, ktorú po dlhé roky vedú nelegálni židovskí osadníci na Západnom brehu. Vyvlastňovaním domov, pôdy, zabíjaním, ponižovaním. Pogrom v Haware vo februári minulého roka bol len jedným z dlhej reťaze nezákonného, zato tolerovaného a podporovaného osadníckeho násilia, ktoré viac ako predstavy o budúcom mierovom spolužití pripomína predstavy o totálnej eliminácii Palestínčanov.