Nikto z jeho obdivovateľov totiž neverí, že procesy (čelí napr. aj obžalobe z nelegálnych zásahov do volieb v štáte Georgia) sú férové, ale naopak, sú zmanipulované demokratmi. Spoločnosť je taká rozdelená, že už neverí ničomu, čo hovoria oponenti. Nevolí sa za niekoho, ale proti niekomu. A čokoľvek tvrdí druhá strana, je prosto zlé. Veď to poznáme z domácej politiky.
Ľudia nehlasujú za Trumpa, ale proti liberálom, elitám, demokratom. Trump nie je príčina, ale dôsledok. A to sa týka aj krajnej pravice a populistov v Európe. Nepoužívajme lacné argumenty, že za všetkým stojí iba Putin, ruské manipulácie a šírenie dezinformácií. Nikam sa tak nedopracujeme. To neznamená, že Rusko nevedie s nami informačnú vojnu.
V USA si dokonca polovica ľudí myslí, že ekonomika klesá a miera nezamestnanosti je najvyššia za posledných 50 rokov. Pritom je to úplne naopak. Pri takom veľkom počte populácie za to nemôžu iba dezinformácie, ale celková frustrácia zo životnej situácie. Životná i ekonomická budúcnosť je neistá a labilná, pracovné podmienky sú čoraz ťažšie, pracovné tempo stúpa, stres rastie, mnohým sa napriek úsiliu nedarí, nádej vyprcháva. Tento nelichotivý trend sa neobjavil teraz, trvá od ekonomickej krízy 2008–2009.
Pôvodná ľavica stratila kredit, aj preto vyprázdnila priestor. Bývalí voliči ľavice v Európe i USA zo zúfalstva neraz volia populistov či krajnú pravicu.
Trump, rovnako ako brexitéri, roku 2016 iba zhrabol zúfalých ľudí na ulici. Ako všetci populisti a krajná pravica neprináša žiadne riešenia, iba nahnevanému davu stále cynicky hovorí, čo chce počuť, a prstom ukazuje na vinníkov. Situácia sa veľmi podobá na tú po prvej svetovej vojne a Veľkej hospodárskej kríze roku 1929. Fašisti, nacisti, falangisti iba zbierali na ulici nešťastných ľudí, ktorým nikto iný nepodal pomocnú ruku.
Aj teraz zlyhávajú sociálnodemokratické strany, ktoré sa pod tlakom v uplynulých troch desaťročiach premenili zo strán zastupujúcich pracujúcich na liberálne (progresívne) strany. Pôvodná ľavica stratila kredit, aj preto vyprázdnila priestor. Vákuum využili populisti. Bývalí voliči ľavice v Európe neraz zo zúfalstva volia populistov či krajnú pravicu. A tí ľavičiari, ktorí nezľavili zo svojich hodnôt, si vyslúžili nálepku extrémistov. Bernie Sanders ešte v USA dokázal strhnúť davy, Corbyn v Británii či Mélenchon vo Francúzsku neboli (nie sú) najšťastnejším riešením.
Vo Veľkej Británii o mesiac po 14 rokoch pravdepodobne labouristi vyhrajú voľby. Z brexitu tam už dávno vytriezveli. Aj preto Spojené kráľovstvo môže byť prvou krajinou, ktorá zatrúbi na obrat. Hoci líder strany Keir Starmer je umiernenejší, skrýva sa za ním širšie hnutie sociálnej ľavice. Už nemožno donekonečna opakovať mantru, že nie sú peniaze na chátrajúce zdravotníctvo, byty, školstvo či infraštruktúru, keď ekonomika stále rastie a spoločnosť je bohatšia, doba si žiada nové riešenia.
Trumpizmus v USA či v Európe bude triumfovať dovtedy, pokiaľ frustrovaným ľuďom konečne niekto nedá serióznu ponuku na zmenu. Žiaden súdny proces trend nezvráti. Inak budú ľudia stále veriť na slovo cynickým čudáckym šamanom, ktorí nás nakoniec dovedú do katastrofy.