Na chvoste sú Matovičovo Slovensko so ziskom 1,98 % a Dankova SNS s počtom 1,9 % hlasov. Neúspech menších strán v tomto type volieb nie je až takým prekvapením. Vyznačujú sa nižšou účasťou v porovnaní s parlamentnými a prezidentskými (hoci historicky bola táto účasť v eurovoľbách na Slovensku najvyššia) a rozhodujú v nej iné témy, resp. postoj voliča k samotnej EÚ, základný postoj k myšlienke európskej integrácie.
Navyše, v týchto voľbách sa tesne pred voľbami situácia vyhrotila atentátom. A to, čo viedlo k atentátu na premiéra, bolo to toľko skloňované rozdelenie spoločnosti na dva tábory. Voliči týchto dvoch táborov sa skoncentrovali do elektorátu dvoch strán: Smeru a Progresívneho Slovenska, teda najsilnejšej koaličnej a najsilnejšej opozičnej strany. Empatia s postreleným premiérom nahrala hlasy Smeru na úkor ďalších koaličných strán a naopak, odpor voči vládnej politike združil "voličov odporu“ okolo PS, hoci v skutočnosti je domáca opozičná scéna oveľa diferencovanejšia.
Podľa poslanca Smeru Tibora Gašpara výsledok jasne hovorí, že na Slovensku zvíťazili národné a konzervatívne sily. To žiaden progres neveští.
Ale čo znamená debakel menších strán v týchto voľbách? Niektorým možno v tých ďalších parlamentných predznamenáva zánik. A niektorí politici by sa mali možno zamyslieť nad celkovým odchodom z politiky. Sulík sa chcel už druhý raz „upratať“ do europarlamentu, no tentoraz mu to nevyšlo. Čo si počne „jeho“ SaS na čele s Grohlingom? Veď „Saska“ – to bol predovšetkým Sulík. Matovič si v domácich voľbách svojich skalných nájde, ale otázniky visia nad Dankovou SNS aj nad jeho politickou kariérou. SNS prebrali hlasy najmä Smer a Republika, a s tým v tejto strane nič nenarobia, aj keby ešte viac pritvrdili, veď na kandidátke mali všetky „esá“.
Voľby do EÚ teda len potvrdili, že pravá časť spektra by mala viac spolupracovať. Je to výzva pre SaS, Demokratov, Alianciu a Slovensko. A ak chcú prežiť, mali by ju brať vážne.