Európska politika dostala zásah priamo do srdca. Hlavným porazeným je totiž nepísaný líder a ťahúň únie Emmanuel Macron. Francúzsky prezident rozpustil parlament a vypísal nové parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia do mesiaca. Nemal na výber, jeho progresívne zoskupenie získalo iba 14,5 %, kdežto hlavný rival, stále ultrapravicové Národné združenie Marine Le Penovej, 31,5 %. Aj tak po voľbách 2022 vládla menšinová vláda Macronového hnutia, ktorá nedokázala pretlačiť dôležité zmeny, nieto presvedčiť o nich väčšinu občanov.
Macron vie, čo robí. Buď jeho nový „kôň“, populárny predseda vlády 34-ročný Gabriel Attal, porazí víťaza eurovolieb 28-ročného Jordana Bardellu – novú hviezdu Le Penovej hnutia – alebo prehrá. Ak Národné združenie vyhrá, bude musieť ukázať, čo vie. Ak sa znemožní, Le Penová sa môže rozlúčiť s nádejou na prezidentský post o tri roky. Zostaviť vládu po voľbách bude tak či tak nesmierne zložité a Francúzsko smeruje k politickej kríze. To nie je pre Európu dobrá správa.
V Nemecku zažil doslova debakel kancelár Olaf Scholz. Krajne pravicová AfD síce získala len vyše 15,9 %, no porazila vládnu SPD (13,9 %). Kresťanskí demokrati dominovali s 30 %. Hviezdne časy majú za sebou aj nemeckí zelení –konečne by sa mali zamyslieť nad svojou nekompromisnou politikou. Ozývajú sa hlasy, že druhý líder EÚ Scholz by mal byť nahradený na čele vlády iným politikom SPD, alebo by sa vo voľbách mali rozdať karty nanovo. Za zmienku stojí aj úspech nového hnutia ultraľavičiarky Sahry Wagenknechtovej. Tá opustila stranu Die Linke, ktorá sa tlačila príliš do stredu – nasledoval logicky pád. Naopak partnerka bývalého predsedu SPD Lafontaina Wagenknechtová bodovala (6,2 %).
Keď sa konzervatívci či socialisti neustále tlačia do politického stredu a v súzvuku vytvárajú jednotnú politiku, rezignujú na odvážnejšie postoje i prirodzený ideový stret v otázkach migrácie, zelenej dohody, ekonomiky či aj riešeniu vojny na Ukrajine, vyprázdňujú tak na oboch „brehoch“ priestor pre radikálne a extrémne politické sily.
Viktor Orbán (na zdesenie mnohých) sa už nemôže dočkať riadenia Európskej rady (samitov EÚ), pretože Maďarsko preberá od 1. júla na pol roka predsedníctvo únie. No práve v tejto hviezdnej chvíli dostáva historický úder. Po 14 rokoch Fidezs čelí skutočnej opozícii, nie len ležérnemu spolku kritikov, ktorých zoskupenie nie je o moc demokratickejšie ako Fidesz. Hoci ten zvíťazil so ziskom 44,3 %, Tisza – nedávno založená strana Petra Magyara, odídenca z Fideszu, bývalého manžela ešte nedávno prominentnej Orbánovej ministerky – získala takmer 30 % .
V Česku zabodovali dve obskúrne zoskupenia, Prísaha a Motoristi(10,3 %) a Stačilo! (9,6 %). Motoristi sú vyjadrením protestu proti nezmyselnému zákazu áut so spaľovacími motormi v rámci Green dealu. Koalíciu Stačilo! viedla líderka komunistov, ktorá sa spojila s národnými a konzervatívnymi silami. Skvelý marketingový ťah, keď značka komunistov po 35 rokoch stratila punc… Lenže okrem populistických výziev, čo zastavia a nedovolia, nič pozitívneho, čo chcú konkrétne urobiť, neponúkajú.
Ako už bolo napísané na začiatku, pomery v europarlamente sa dramaticky nemenia – konzervatívci, socialisti, liberáli, progresívci a zelení budú mať spoľahlivú väčšinu pre vládnutie. Lenže to je tá najhoršia správa.
Lebo keď sa konzervatívci či socialisti neustále tlačia do politického stredu a v súzvuku vytvárajú jednotnú politiku, rezignujú na odvážnejšie postoje i prirodzený ideový stret v otázkach migrácie, zelenej dohody, ekonomiky či aj riešeniu (a dôsledkoch) vojny na Ukrajine, vyprázdňujú tak na oboch „brehoch“ priestor pre radikálne a extrémne politické sily. Po 25 rokoch tento systém prestal fungovať, stal sa kontraproduktívnym. To je odkaz eurovolieb.