A prečo je to také výnimočné? Veď presne to sa od ministra životného prostredia očakáva. Nie však od Tarabu. Minister, ktorý bol s ochranármi často na nože, zrazu zmenil postoj k dôležitému zákonu. Spolu s ním zaň hlasovala aj rakúska ministerka životného prostredia Leonore Gewesslerová za stranu Zelených, ktorej za to dokonca hrozí žaloba, pretože na takýto krok nemala splnomocnenie od svojej vlády. Nedalo jej však svedomie.
Taraba sa po hlasovaní prihovoril fanúšikom vo videu na sociálnej sieti priamo z Luxemburgu. Vraví v ňom, že zákon, za ktorý zdvihol ruku, „neprinesie Slovensku absolútne nič negatívne, len to, že sa dostaneme k novým, významným finančným zdrojom“. Tvrdí dokonca, že Slovensko je už dnes v ochrane územia prísnejšie, ako to žiada Európska únia, a môžeme preto len uvítať, že Slovensku sa otvoria „obrovské finančné prostriedky“. Tie budeme môcť využiť na čistenie veľkých lokalít, ako je oblasť Chemko Strážske až po Michalovce, čo sú poľnohospodárske lokality zaťažené PCB látkami. Ministra zjavne upokojila klauzula flexibility a to, že zákon nemá dosah na ciele v rámci poľnohospodárskej politiky.
Opozícii nezostáva iné, než chváliť. „Je to pozitívne prekvapenie,“ vyjadril sa o Tarabovom kroku podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska a to už je čo povedať. Žeby bol minister predsa len ochotný načúvať logickým argumentom a nechcel za každú cenu protirečiť politickým oponentom? To by bola dobrá správa. Cieľom zákona je obnoviť aspoň 20 percent pevniny a morí v Európskej únii do roku 2030. Kto by s tým mohol mať problém? A predsa, proti hlasovali Taliansko, Holandsko, Fínsko, Švédsko, Poľsko a Maďarsko. Taraba zákon podržal – tak nejako by mala vyzerať spolupráca politikov z rôznych častí politického spektra, ak ide o prírodu – pretože to je téma, pri ktorej si treba vyzliecť politické tričká.
Iste, motiváciou boli peniaze, ale treba povedať, že na dobrý účel. Čo teda od nás za to chce ten „zlý Brusel“? Každá členská krajina, čiže aj Slovensko, má obnoviť 30 percent zničených biotopov vrátane lesov, riek a mokradí, a to aj mimo chránených území. Do roku 2040 sa táto plocha má zvýšiť na 60 percent a do roku 2050 až na minimálne 90 percent. Europoslanec Michal Wiezik z Progresívneho Slovenska síce tvrdí, že schválením nového európskeho nariadenia o ochrane prírody sa žiadne nové financie na tento účel neuvoľnia, ale predsa. „Netreba čakať nové rozpočtové kapitoly, od roku 2027 má byť desať percent klasických eurofondov viazaných na projekty na podporu biodiverzity,“ objasňuje.
Taraba teda zabodoval, no naďalej čelí kritike. Jeho ministerstvo je vraj najpomalšie v plnení úloh z plánu obnovy. Hrozí preto prepadnutie až troch miliárd eur, ktoré by mali v priebehu dvoch rokov prísť na Slovensko z Bruselu. Šéf rezortu sa bráni. Chyba vraj nie je na jeho strane, ale v dokumente, ktorý bol zle pripravený jeho predchodcami. Sľubuje však, že potrebné reformy sa podarí presadiť včas. Počítať azda vie.