To, že náš deficit verejných financií je vysoký, vieme dávno. Spôsobil to „atómovkami“ ešte bývalý minister financií Igor Matovič. No treba priznať, že niektoré sociálne opatrenia v rámci tzv. rodinného balíčka platia iba do konca roka a Ficova vláda ich úplne nestopne. Logicky máme v tejto oblasti rovnako (morálny) dlh.
Ak sa ešte nedávno hovorilo, že Slovensko je na tom zďaleka najhoršie, po preštudovaní materiálu EK, zistíme, že to tak vôbec nie je. Hoci pri vyčíslení konečného deficitu verejných financií často hrajú významnú úlohu rôzne účtovné fígle, Slovensko s deficitom 4,9 % HDP je na tom lepšie ako Maďarsko (6,7 %), Francúzsko (5,5 %) či Taliansko (7,4 %). Ak sa pozrieme na posledné štyri roky, neboli sme opäť na tom tak zle ako napríklad Maďarsko, Francúzsko či Španielsko. No s plánovaným deficitom 5,9 % HDP na rok 2024 a na rok 2025 5,4 % sme na tom najhoršie. A to napriek tomu, že vláda ohlásila šetrenie, ako aj dvíhanie niektorých daní. Nestačí to, stále sa málo snažíme.
Teraz sme dostali od Európskej komisie žltú kartu, no nabudúce – ak nepridáme – to pokojne môže byť červená a zbytočne vysolíme peknú pokutu z už tak deravého vrecka.
Ani s toľkým strašením o nezvládnuteľnom zadlžení Slovenska to nie je celkom pravda. S našimi 56 % HDP za rok 2023 riadne zaostávame za Belgickom, Španielskom, Talianskom a Francúzskom (vyše 100 %). A práve posledné dve krajiny robia oveľa väčšie vrásky na čele európskym ekonómom ako Slovensko. Patria spolu s Nemeckom medzi ekonomické ťahúne EÚ. A Taliansko či Francúzsko sa tiež nepúšťajú v tomto a v budúcom roku do enormného šetrenia. Ak k tomu pripočítame nevyspytateľné júlové voľby vo Francúzsku, nie je to Slovensko, kto je „najneposlušnejším žiakom“ v EÚ.
Naopak, najnovšie dáta hovoria o tom, že naša ekonomika oproti okolitým štátom napreduje. V prvom štvrťroku rástla tempom 2,7 % ročne, kým ostatné krajiny V4 sa nepriblížili k dvom percentám, česká ekonomika dosiahla len nepatrný rast 0,2 % a rakúska dokonca klesla o 1,3 %. Len štyri ekonomiky v EÚ boli na tom lepšie ako naša. Motor európskej ekonomiky sa tiež poriadne zadrhával – nemecká ekonomika mierne klesla. Netreba pripomínať, že s rastom ekonomiky rastú aj príjmy do štátneho rozpočtu a deficit sa oveľa ľahšie znižuje – nie sú potrebné drastické škrty. Aj zvýšenie niektorých spotrebných daní ľudia nepocítia tak, ako keby ekonomika prešľapovala na mieste.
A že ekonomika bude rásť, sľubuje aj novopodpísaná zmluva na výstavbu megabaterkárne neďaleko Nitry. Ide o druhú najvyššiu investíciu v našej republike – za 1,233 miliardy eur. No investičná pomoc čínskym investorom vo výške 214 miliónov eur nie je zďaleka taká veľká, že by v najbližších rokoch mala „zruinovať“ verejné financie. Na druhej strane sa vždy musíme pýtať, či veľkí a bohatí investori potrebujú, aby ich štedro dotovali malé štáty, navyše so zlým stavom verejných financií. No ak to neurobíme, urobí to iná krajina.
To neznamená, že by sme v štátnej kase nemali dvakrát obracať každé euro, kým ho niekde minieme. Na budúci rok a rok 2026 buďme potrebovať väčšiu odvahu pri okresaní vysokého deficitu. Teraz sme dostali od EK žltú kartu, no nabudúce – ak nepridáme – to pokojne môže byť červená a zbytočne vysolíme peknú pokutu z už tak deravého vrecka.