A takto sa to opakuje už roky rokúce. Všetci vieme, že k žiadnej zmene nepríde. Ani teraz, keď tému nevedno prečo otvára Hlas. Nemá pritom ani podporu koaličnej SNS, reformu neodmieta akurát KDH.
Navyše je tomu zhruba rok, čo si Igor Matovič pred predčasnými voľbami vydobyl zabetónovanie jedného volebného obvodu do ústavy. Jeho dlhoročne štvorčlennej strane Slovensko ako jeden obvod totiž náramne vyhovuje.
Jeden obvod praje silnému lídrovi, ktorý môže o všetkom rozhodovať – aj kandidátke strany: kto na nej bude a na ktorom mieste. Rozdelenie Slovenska do viacerých okrskov by oslabilo každého dominantného lídra, ktorému vnútrostranícka demokracia a kritika príliš nevonia a ktorý stranu považuje de facto za svoj majetok. A všetky slovenské strany, až na výnimky ako KDH a PS, sú postavené na silnom, často jedinom lídrovi. S ním popularita strany stúpa i padá. Veď celý systém bol na mieru ušitý pre Vladimíra Mečiara ešte v roku 1998.
No nalejme si čistého vína. Kto sníva o narušení oligarchizácie slovenskej politiky, spravodlivosti, transformovaním Slovenska z jedného volebného obvodu na osem či 79, je poriadne vedľa. Je to ilúzia. O kandidátoch v krajoch nakoniec aj tak rozhodne stranícka centrála a ľudia vždy volia najvýraznejšie tváre strany, nie miestnych papalášov. Tak je to všade.
Náš volebný systém nie je ideálny, no možno paradoxne moderný. Ak chceme robiť reformy, tak sa najprv zamyslime, či sa nedostaneme iba z blata do kaluže.
Inak to vo svete sociálnych sietí, kde o obľube politika nerozhodujú ani činy, ani program, ani idey, ale statusy na FB, rodinné a športové fotky na Instagrame či kulinárske videá na TikToku, ani nemôže byť. Priamy kontakt s voličom je už len také potvrdenie toho, čo sympatizanti strán videli v sociálnych médiách. To je moderná politika.
Nepribudne ani viac regionálnych politikov. Lebo ak budú na kandidátkach osoby, ktoré majú trvalé bydlisko v danom kraji, tak to povedie k ešte väčšiemu úpadku politiky. Respektíve ľudia v jednom kraji nebudú mať možnosť voliť svojho obľúbenca: budú ochudobnení, okradnutí. A potom – v modernej dobe volíme politikov, ktorí chcú niečo urobiť so zdravotníctvom, školstvom, sociálnom politikou, s financiami. Prečo by ľudia v jednom regióne nemali mať možnosť krúžkovať človeka, ktorý podľa nich najviac pomôže krajine? Nešlo by o diskrimináciu?
A rozdeliť Slovensko podľa okresov až na 79 volebných obvodov je úplný úlet. Naše okresy majú dramaticky rozdielne počty obyvateľov, nespravodlivosť ako vyšitá. Keby sa dokonca volilo 75 zo 150 poslancov väčšinovo v obvodoch, do NR SR by sa dostali často jednotlivci bez straníckej príslušnosti (tzv. nezávislí) či malé strany. Politickú scénu by to ešte viac destabilizovalo, zostavenie funkčnej vlády by sa stalo skutočným orieškom.
Regionálna politika sa robí v krajoch, v samosprávach, nie v Národnej rade. A každá väčšia strana, ktorá chce uspieť, aj tak musí na kandidátku zaradiť človeka z regiónu, alebo aspoň Bratislavčana, ktorý odtiaľ pochádza. Regiónom nepomôžu vybavovačky v parlamente a na ministerstvách, ale decentralizácia a subsidiarita. Náš volebný systém nie je ideálny, no možno paradoxne moderný. Ak chceme robiť reformy, tak sa najprv zamyslime, či sa nedostaneme iba z blata do kaluže.