Je pravda, že Slovensko má najviac poberateľov dôchodkov, a to 33,2 % zo všetkých obyvateľov. V Litve a Estónsku je ich len o „chlp“ menej, v susednom Rakúsku, Česku a Poľsku 28 % (priemer EÚ je 27,2 %). Lenže nejde iba o penzie, ale o všetky dôchodky – teda aj invalidné, vdovské a v nezamestnanosti. V tomto ukazovateli sa však nijako nevynímame (ako Nórsko či Dánsko pri invalidoch). (O výsluhových dôchodkoch pre vojakov, policajtov a hasičov sa z dát nedá nič vyčítať.)
Keď sa pozrieme na dáta detailnejšie, naraz zistíme, že všetko je inak. Na dôchodky dávame iba 8,6 % z HDP (80 % zhltnú starobné), čo je jedno z najnižších čísiel (sme na 19. mieste z 27 krajín EÚ). Naše dôchodky patria k úplne najnižším, za nami je iba Bulharsko. O blahobyte priemerného dôchodcu (nie všetkých) vôbec nemôže byť reč. Podobne sú na tom aj iné postkomunistické krajiny. Naopak, v Grécku na penzie ročne putuje zo spoločného „upečeného koláča“ až 16,4 %, Rakúsku 15 % a vo Francúzsku 14,9 %. Priemer v EÚ je 12, 9 %.
No aj tieto čísla treba brať so značnou rezervou. Pretože v mnohých krajinách (ako Rakúsko) sú dôchodky zdanené, na ruku teda seniori dostanú o štvrtinu či pätinu menej (zdanené peniaze sa vracajú do spoločného mešca). Nehovoriac o tom, že celková suma závisí aj od počtu seniorov, teda koľko rokov sa ľudia priemerne dožívajú. V podiele ľudí nad 65 rokov na celkovej populácii sme opäť na chvoste, za nami sú azda len Írsko, Cyprus a Luxembursko (Albánsko, Island a Turecko…).
No napriek tomu, že u nás žije relatívne málo seniorov, v počte ľudí nad 65 rokov, ktorí dostávajú penziu, jasne vedieme. A toto číslo dramaticky narástlo v rokoch 2020 a 2021. Summa summarum: máme relatívne veľa dôchodcov (sú uťahaní, nemôžu sa na trhu práce zamestnať, pracujú a zároveň berú dôchodok alebo sú na predčasnom?) s nízkymi penziami.