Pellegrini však nie je pri takýchto rokovaniach nováčikom a má s čím porovnávať – pred piatimi rokmi sa podobných vyjednávaní zúčastnil ako premiér Slovenskej republiky. A vraví, že vtedy veci ani zďaleka nešli takto rýchlo. Rokovalo sa dni a noci, dlhé hodiny, každého pol dňa platila iná zostava mien. Tentoraz nie. Už dnes je viac-menej jasné, že predsedníčkou sa stane opäť Nemka Ursula von der Leyenová, predsedom Európskej rady bude bývalý portugalský premiér António Costa a diplomaciu dostane estónska premiérka Kaja Kallasová. Žiadne iné alternatívy nepadli.
Isté to má len Costa, ktorého navrhol priamo Európsky parlament, von der Leyenovú bude musieť ešte vo funkcii europarlament schváliť a nebude to pre ňu jednoduché. Väčšina, ktorou prejde, bude tesná, tesnejšia ako v minulosti, takže doterajšiu šéfku komisie čaká v nasledujúcich dňoch veľa práce, aby si rokovaniami s poslancami zabezpečila podporu – prípadne aj hlasmi mimo terajšej víťaznej koalície, keďže možno nie všetci jej poslanci za ňu budú hlasovať. Kallasová zas bude musieť rozptýliť pochybnosti niektorých, či jej rozmer političky, uchádzajúcej sa o takýto významný post, bude širší, než aký mala v role premiérky Estónska, keď sa zameriavala najmä na postoje voči Rusku – v súvislosti s vojnou na Ukrajine. To je aj pripomienka prezidenta Pellegriniho k jej nominácii. Keby aj Kallasová po svojom zvolení do funkcie išla akousi „svojou cestou“, s ktorou by sa Slovensko nestotožňovalo, naša reprezentácia jej to vraj pripomenie a bude prípadne ňou presadzované rozhodnutia vetovať.
Isté to má len Costa, ktorého navrhol priamo Európsky parlament, von der Leynovú bude musieť ešte vo funckii europarlament schváliť a nebude to pre ňu jednoduché. Väčšina, ktorou prejde, bude tesná, tesnejšia ako v minulosti, takže doterajšiu šéfku komisie čaká v nasledujúcich dňoch veľa práce, aby si rokovaniami s poslancami zabezpečila podporu.
Čo je však dôležité pre Slovenskú republiku – vďaka tomu, že naša krajina podporila rozhodnutie väčšiny ohľadom trojice uchádzačov na top pozície, očakávame, že odmenou za to bude silné ekonomické portfólio pre nášho nominanta na pozíciu eurokomisára Maroša Šefčoviča. Jeho meno budí v „bruselských kruhoch“ rešpekt. Potvrdil to aj Pellegrini. "Pre predstaviteľa akejkoľvek krajiny nemôže byť nič príjemnejšie, ako som mohol zažívať ja ako prezident Slovenskej republiky pri spomenutí nášho nominanta, ktorý je od stredy oficiálnym nominantom a pri spomenutí mena Maroša Šefčoviča som videl veľký rešpekt, veľké uznanie a ocenenie jeho kvalít, naprieč politickými frakciami celého zloženia Európskeho parlamentu,“ povedal po rokovaní v Bruseli.
Hoci by „Slovensko“ aj malo k nominovaným na najvýznamnejšie posty nejaké pripomienky, pridalo sa k väčšine, aby neznížilo Šefčovičove šance. Najdlhšie pôsobiaci komisár si zaslúži „slušnú“ agendu a hoci je komisár vo svojom rozhodovaní nezávislý a nepracuje vo svojej funkcii pre Slovensko, predsa len vďaka silnému portfóliu získava určitú prestíž aj pre krajinu, z ktorej pochádza.
Aj keď sa teda tentoraz lídri a líderky dohodli expresne rýchlo a nepadli žiadne alternatívne mená, „žulová jednota“ medzi nimi predsa len nevládne. Z diplomatických kruhov prenikli informácie o tom, kto mal s ktorým menom problém. Asi neprekvapí, že maďarský premiér Viktor Orbán hlasoval proti von der Leyenovej, zdržal sa hlasovania pri Kallasovej – podporil však Costu. A talianska premiérka Giorgia Meloniová sa zas zdržala pri von der Leyenovej a hlasovala proti Costovi a Kallasovej.
V každom prípade, únia sa javí stabilná a Šefčovič má veľké šance. Hanbu v europarlamente by nám mohli urobiť len niektorí poslanci. Otázna je aj účasť poslancov Smeru a Hlasu vo frakcii socialistov, keďže z tejto platformy boli vypoklonkovaní. S tým však už Pellegrini ako prezident nič nemá a tvrdí, že za žiadnu stranu ani neloboval. Zároveň však tajomne dodal, že prezradí len to, čo prezradiť môže, a nie to, čo má zostať za zatvorenými dverami.