Podľa Roberta Fica koalícia porazila opozíciu 100:0. Trochu preháňa, ale ide o jedno z jeho z najtriumfálnejších víťazstiev v jeho 30-ročnej politickej kariére.
Koalícia vedela, že uponáhľanými zmenami trestných sadzieb, resp. nekomplexnou novelou Trestného zákona ide na hranu, ale zároveň si dávala pozor, aby nič neporušila. No bola to opozícia, ktorá sa rozhodla politicky vytĺcť čo najväčší kapitál a hnala všetko do krajnosti: účelovo roztáčala vášne ľudí na protestoch, vedome vyhrocovala atmosféru v spoločnosti (slová ako mafiánsky balíček). Výsledok z 15. mája poznáme. Premiér Fico má preto právo na veľké zadosťučinenie, aj na malé preháňanie.
Ani skrátenie legislatívneho procesu podľa ÚS nie je v rozpore s ústavou. Samozrejme, proces neprebehol štandardne, nemalo sa tak stať, i ÚS konštatoval, že neboli naň dôvody – ale zároveň sa nijako nenarušili princípy ústavy (a priestor na diskusiu bol dostatočný!). A o to šlo. Rovnako rôzne sadzby, ktoré zmäkčujú premlčacie lehoty a tresty. V čom mali byť protiústavné? Veď veľa z nich je v súlade s trendom a nastaveniami, aké poznáme v západných krajinách.
Či boli prijaté účelovo a šité na mieru niektorým predstaviteľom vládnej koalície, je druhá otázka. Nebuďme naivní a buďme úprimní, jedným z motívom boli pravdepodobne aj možné tresty, ktoré hrozia v známych kauzách predstaviteľom Smeru, Hlasu i SNS. Ide však stále o nepodložené domnienky a špekulácie. A to ÚS skúmať, samozrejme, nemôže (súd neprihliadal na konkrétne prípady, prijaté zmeny platia pre všetkých).
Kriminalizácia nikam nevedie (to vidíme aj v USA), nerieši problémy v spoločnosti a nezvyšuje blahobyt občanov. Verme, že je to koniec politiky, ktorú nastolil Igor Matovič. Je čas sa vrátiť k štandardnej politike.
Lenže je tu aj druhá otázka. Keby to tak aj bolo, nie sú na Slovensku tresty až príliš vysoké, nespravodlivé, nespĺňajúce svoj účel? Lenže to je politická (parlamentná) otázka, nie ústavná, to v opozícii stále nechápu.
Pokiaľ ide o zrušenie špeciálnej prokuratúry, je to až smiešne. Ako skonštatoval aj ÚS, organizácia činnosti prokuratúry nie je predmetom ústavy (je to vec poslancov). Špeciálna prokuratúra neexistuje vo väčšine demokratických krajín. Keď už hovoríme, kto ju zdiskreditoval a „znemožnil“, tak to bola vo finále aj bývalá koalícia. Tá totiž na jej čelo dosadila nie profesionálneho prokurátora, ale (namotivovaného) politika zo svojho tábora, exministra vnútra a spravodlivosti, vplyvného advokáta, právoplatného odsúdeného občana, a ako výslužku mu pribalila pokútne získanú bezpečnostnú previerku – diskvalifikácia ako hrom!
Pred šiestimi rokmi po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej stavila vtedajšia opozícia všetko na jednu kartu – kriminalizáciu Smeru (Hlasu). Podarilo sa jej týmto ťahom vyhrať voľby, no keď sa dostala ku kormidlu, začalo sa Slovensko pod jej rukami rozpadať. Preto primárny plán ešte viac „utužila“. Lenže to prepálila a po tom, čo sa sama totálne rozložila, predčasné voľby prehrala.
To vôbec neznamená, že Smer, Hlas a SNS, respektíve ich predchádzajúce vlády boli bez smietky, nedochádzalo k prešľapom, všetko bolo s kostolným poriadkom. No kriminalizácia nikam nevedie (to vidíme aj v USA), nerieši problémy v spoločnosti a nezvyšuje blahobyt občanov. Verme, že je to koniec politiky, ktorú nastolil Igor Matovič. Je čas vrátiť sa k štandardnej politike.