Minimálne by sa mali dohodnúť

Pracujúci na Slovensku by mohli byť spokojní. Je tu (akože) ľavicová vláda a tá sa o ich dôstojný život postará. V programovom vyhlásení Ficovho kabinetu sa doslova píše, že vláda prijme opatrenia na zvýšenie platov zamestnancov.

10.07.2024 19:00
debata (11)

Minimálna mzda bude garantovaná na úrovni 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve v prípade, ak sa sociálni partneri nedohodnú na jej výške. Cieľom vlády je tiež zastavenie ďalšieho prepadávania životnej úrovne občanov Slovenskej republiky v porovnaní s priemernou životnou úrovňou v Európskej únii a obnovenie rastu životnej úrovne na Slovensku.

Vláda si stanovila za cieľ zastaviť šírenie chudoby a navrátiť dôstojnosť do života nízkopríjmových skupín občanov Slovenska odbúravaním priepastných sociálnych nerovností. To všetko sú krásne ciele, len keby ich plnenie v praxi nenarážalo na prekážky.

V tom, čo si môžeme za minimálnu mzdu kúpiť, sme v Európskej únii kdesi na konci, predbieha nás aj Rumunsko.

Prekážkou pri spomínanom zvýšení „minimálky“ je tentoraz sama koalícia, presnejšie jeden jej člen, a to SNS. Jej šéf Andrej Danko si postavil hlavu, že novelu zákona o minimálnej mzde podporia za podmienky, že štát bude garantovať aj minimálne dôchodky.

Iste, aj o dôchodcov sa treba starať, je to chvályhodné. Problém je v tom, že mechanizmus určovania minimálnej mzdy je iný ako mechanizmus určovania výšky dôchodkov. Takéto čarovanie s dôchodkami nemožno uskutočniť len tak, od zeleného stola, malo by vychádzať z ekonomickej reality, z analýz odborníkov.

Inými slovami, môžeme si tu pozvyšovať, čo len chceme, otázka je, či na to budeme mať. Okrem tohto „technického“ problému je tu aj otázka akejsi korektnosti. Keď raz vládna koalícia niečo sľúbila, mala by to dodržať a nie za pochodu prichádzať s ďalšími nápadmi a s vydieraním koaličných partnerov: teda že schválime vám toto, ak vy nám schválite to, čo navrhujeme my, aby sme sa zapáčili voličom tým, že sme im vybojovali ďalšie peniaze zo štátnej kasy.

Pri sledovaní tohto kšeftovania sa nemožno zbaviť dojmu, že Dankovi nejde ani tak o voličov ako skôr o získanie kresla predsedu parlamentu. Jeho ambícia obsadiť túto pozíciu bez ohľadu na rozdelenie síl na základe výsledkov volieb je známa. No človek by očakával, že handrkovanie sa o funkcie sa odohrá diskrétne v zákulisí a ako rukojemníci nebudú braní ľudia odkázaní na minimálnu mzdu.

Mimochodom: v tom, čo si môžeme za minimálnu mzdu kúpiť, sme v Európskej únii kdesi na konci, predbieha nás aj Rumunsko. Vzhľadom na rast inflácie sa minimálna mzda v posledných dvoch rokoch prepadla o desať percent. Vyššia minimálna mzda je aj v Chorvátsku, v Poľsku už dosahuje takmer 1 000 eur. Na Slovensku je to v hrubom stále len mizerných 750 eur. Najvyšší čas teda najnižšiu garantovanú mzdu zvýšiť.

„Chceme sa baviť o vzájomnej previazanosti, nemôžeme tlačiť minimálne mzdy automatom a nechať dôchodcov žiť z ruky do úst. Určite to musíme spojiť,“ trvá Danko srdcervúco na spojení „agendy“, argumentujúc, že SNS má „svoje politické ciele a podmienky“.

Rezort práce však verí, že napriek sporom legislatívu o minimálnej mzde na jeseň schvália. „Mňa osobitne mrzí veta Erika Tomáša, že načo je potom taká koalícia. Ja som takú vetu od neho nečakal,“ posťažoval sa Danko. Ale vážne: Načo je koalícia, ktorá nedodržiava vlastné dohody?

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda #Andrej Danko #Erik Tomáš #minimálna mzda 2024