Smer by rád zakotvil ako v minulosti vo frakcii Pokrokovej (progresívnej) aliancie socialistov a demokratov. No po tom, čo vstúpil na jeseň do koalície s SNS, mu bolo spolu s Hlasom pozastavené členstvo tak v Strane európskych socialistov (PES), ako aj v ich skupine v europarlamente. Hoci Smer tlačí na to, aby mu bolo členstvo znovu obnovené, nevyzerá to ružovo. Na jednej strane by socialisti aj potrebovali silnú sociálnu demokraciu zo strednej Európy vo svojich radoch, na druhej strane po ideovom vymedzení hrádzí slovenským premiérom sa len ťažko hľadajú spoločné menovatele. Naopak, jediný poslanec Hlasu Braňo Ondruš si svoju túžbu asi splní.
Po založení Patriotov za Európu Orbánom, Babišom a šéfom rakúskych slobodných sa veľa špekulovalo, či sa k nim nepridá aj Fico. K maďarskému premiérovi i českému expremiérovi má hodnotovo veľmi blízko, ich postoje sa len v máločom líšia. No pre samotný Smer by to bolo Pyrrhovo víťazstvo. Nič by nezískal, len by si pokazil meno. Navždy by sa zriekol nálepky ľavicovej strany.
Päť smerákov v žiadnej frakcii veľa vody nenamúti, poškuľovať nemôžu ani po dôležitých postoch,strhnúť si nálepku ľavice nemá nateraz cenu, preto najlepšie sa bude držať bokom a v zákulisí s tou či onou frakciou ad hoc zobchodovať podporu.
Lenže už dávno sa politická scéna nedelí na klasickú ľavicu a pravicu, ale láme sa na rôznych témach: migrácia, zelená dohoda, vojna na Ukrajine či federalizácia EÚ. V nich má Smer veľa spoločného nielen s patriotmi, ale aj s ďalšími pravicovými frakciami – Európskymi konzervatívcami a reformátormi, kde tón udáva talianska premiérka Meloniová spolu s Petrom Fialom (ODS) a Kaczynského stranou PiS.
Aby to nebolo také jednoduché, okrem frakcie európskych ľudovcov (tradičné kresťanskodemokratické strany) bude napravo ešte frakcia suverenistov na čele s nemeckou AfD. Vstúpili do nej česká SPD Tomia Okamuru i Republika. Milan Uhrík bude síce podpredseda, ale Milan Mazurek zostal mimo. AfD si totiž začína dávať pozor, kto s ňou bude spájaný – a Mazurek, ako aj mnoho členov AfD nemá dobrú minulosť.
Hoci staronová koalícia konzervatívcov, socialistov a progresívcov bude udávať v europarlamente tón, frakcie pod vedením Meloniovej, Orbána a Le Penovej (Jordan Bardella bude patriotom šéfovať) i AfD budú poriadne zatápať hlavnému prúdu. Je to nepríjemná daň za to, že tradičná pravica i ľavica sa posunuli do stredu. Vytvorili tak priestor pre vznik novej prirodzenej opozície.
Smer má ešte jednu možnosť. Ľuboš Blaha i Erik Kaliňák by ju asi brali všetkými desiatimi. Je to frakcia Ľavica, kde bude tróniť Nepoddajné Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona za asistencie nemeckej Die Linke (možno i novej strany Sahry Wagenknechtovej), španielskych Podemos a Sumar, gréckej Syrizy, talianskeho Hnutia 5 hviezd a rôznych neomarxistov. Mnohé ich postoje sú voči európskemu hlavnému prúdu tiež nemilosrdne kritické.
Akou cestou sa vydá Smer, rozhodne len predseda Fico. No najmúdrejším riešením by bolo nevydať sa žiadnou cestou. Päť smerákov v žiadnej frakcii veľa vody nenamúti, poškuľovať nemôžu ani po dôležitých postoch (Šefčovičov v komisii bude stačiť), strhnúť si nálepku ľavice nemá nateraz cenu, preto najlepšie sa bude držať bokom a v zákulisí s tou či onou frakciou ad hoc zobchodovať podporu – niečo za niečo. Taký pragmatický prístup…