Smer, Hlas i SNS vyniesla k moci oprávnená i neoprávnená kritika chaotického a dobrodružného manažovania krajiny Matovičovou a Hegerovou vládou, ako aj ležérnym chápaním moci Ódorovou vládou. To určitý čas dovoľovalo poukazovať na chyby predchodcov.
Veď to poznáme z predošlých výmen vládnych garnitúr: prvá Ficova vláda sa vyhovárala na Dzurindu, druhá na Radičovú, a jej a Matovičova vláda na bačovanie Smeru. Na tejto vlne sa dá úspešne viezť niekoľko mesiacov, nie však donekonečna: udalosti a kroky novej vlády prebijú postupne negatívne spomienky. Teraz sa nachádzame presne v bode obratu.
Navyše Smer, Hlas i SNS už presadili svoje najdôležitejšie volebné sľuby: zrušili špeciálnu prokuratúru, zmenili trestný kódex, vybavená je RTVS i Fond na podporu umenia, medvede sa strieľajú, „expert“ na pandémiu Kotlár si presadil vo vláde i vo WHO svoje (hanba-nehanba).
Ako ďalej? Pragmatik Fico vie, že ak sa nechce dať zatlačiť do kúta, musí ako prvý nastoľovať témy a vyvolávať medzi ľuďmi vášne, polarizovať spoločnosť. Tak treba chápať aj jeho tvrdé vyjadrenia na adresu liberalizmu a progresivizmu (klasický liberalizmus má s progresivizmom len máločo spoločné – to len na okraj).
Vyhováranie sa na Matoviča a Hegera sa definitívne skončilo, koalícia už presadila najdôležitejšie volebné sľuby, prichádza nová etapa v slovenskej politike. Preto Fico s predstihom kolíkuje budúce ihrisko.
Predseda Smeru dobre vie, čo ho na jeseň čaká. Konsolidačný balíček, úspory a zvyšovanie daní. To neprináša body žiadnej vláde. Lenže je to existenčná nevyhnutnosť pre Slovensko. To, že leví podiel na tom má predchádzajúca koalícia, je druhá vec. No pamäť pomaly chradne. O tom sa mohol presvedčiť (zatiaľ celkom schopný) minister pôdohospodárstva Richard Takáč pri meškajúcom vyplácaní platieb poľnohospodárom. Od určitého momentu sa už vyhovárať na predošlé vlády nedá.
Hlas i SNS akoby zaspali dobu. Budú mať problém nielen konkurovať Smeru, ale so samotným politickým prežitím. Hlas roky budovaný na tvári Petra Pellegriniho a ako vľúdna alternatíva k Smeru, sa po odchode otca zakladateľa ocitol v role stratenej siroty. Splašene pobehuje z kúta do kúta. Policajti v rozorte predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka sú na tom tak isto, ako za bývalých vlád. Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš po populistickom (ekonomicky nebezpečnom) pohrávaní sa s výškou minimálnej mzdy a dôchodkami teraz vyrazil do boja proti chudobným tvrdo pravicovým návrhom.
Andrej Danko po výprasku v eurovoľbách stále nevie, koľko bije. Na medveďoch, televízii či umelcoch sa už body získať nedajú. Sú to vybavené záležitosti. Už môžu iba škodiť – ak sa ukáže, že to boli mylné kroky. Danko si myslí, že situáciu zachráni obsadením postu predsedu NR SR. Mýli sa, papalášskymi maniermi len odošle voličov do Smeru a Republike. Tá bude točiť politiku na európskych témach – Green Deal, elektromobilita, Ukrajina, migrácia. Kde chce v súboji s Ficom a Uhríkom nájsť Danko svoju parketu? Navyše Fico hrá s Ukrajinou (našťastie) dvojakú hru a je fanúšikom elektromobility. Ísť s ním do priamych sporov sa nemusí vyplatiť, lebo oslabí celú koalíciu.
Čo chce v novej situácii Hlas robiť inak ako Smer? SNS vyčerpala svoj potenciál zo septembrových volieb, témy, ktorými burcovala vášne a doviedli ju do parlamentu, sú minulosťou. Vyhováranie sa na Matoviča a Hegera sa definitívne skončilo, prichádza nová etapa v slovenskej politike. Preto Fico s predstihom kolíkuje budúce ihrisko. Čo ostatní?