Je to tak trochu z núdze cnosť, vláda sa nemusí ničoho obávať. Skôr utrpia odborári. Ak sa do konca augusta nepodpíše nová zmluva, štátni zamestnanci prídu o mnohé štedré benefity. Po tom žiadny radový štátny zamestnanec vôbec netúži. A čo znamená vyhrážanie sa štrajkom? To si azda niekto myslí, že v štátnej a vo verejnej správe prestanú zamestnanci chodiť do práce, napríklad na ministerstvách?
Nežartujme. Pokojné, stále zamestnanie a kariéra v štátnom sektore je postavená na lojalite, nie na odborárskych vzburách, ako je to možné v niektorých profesiách (napríklad u učiteľov, zdravotníkov či rušňovodičov). Kto si bude chcieť pohnevať svojho šéfa tým, že pre jednu stovku eur na výplatnej páske prestane chodiť do práce? Veď je to smiešne.
O akú sumu sa odbory s vládou vlastne sporia? Odborári navrhujú zdvihnúť platy ešte do konca roka o 10 % a v budúcom roku o ďalších 10 %. To môže činiť v závislosti od toho, koľko bežný zamestnanec zarába podľa platovej tarify (celková mzda je často značne vyššia), cca 110 či 140 eur mesačne. A to hneď od septembra. Naopak, vláda navrhuje jednorazovú „odmenu“ 500 eur až v budúcom roku a 1 000 eur v roku 2026. Takže mesačne by činilo cca 40 eur, resp. 83 eur mesačne v hrubom. Je to rozdiel, no pre tých, ktorí majú hlboko do vrecka a potrebujú peniaze oveľa akútnejšie ako tí dobre zarábajúci, padne dobre každé euro. A je to spravodlivejšie – všetci dostanú rovnako, podľa odborov by viac mali dostať dobre zarábajúci…
Verejné financie sú na tom zle, treba čo najviac šetriť, no odborári práve teraz požadujú navýšenie (nie malých) platov štátnych a verejných zamestnancov. Sú odtrhnutí od reality?
A položme si otázku: prečo máme zvyšovať o desať percent a ďalších 10 % platy zamestnancom poberajúcim po započítaní rôznych benefitov 2 000 euro a viac? Zdražovanie je minulosťou, inflácia v júni bola medziročne iba 2,1 %. Pritom štátnym zamestnancov či učiteľom sa platy dvíhali aj v rokoch 2019, 2020 i 2023 o cca 10 %, pridané dostali aj počas ekonomickej krízy v roku 2021 i 2022. Lekári a zdravotníci sú kapitola sama osebe. Odbory argumentujú, že vládni činitelia si polepšili skokovo cez paušálne náhrady. To je síce pravda, nie však argument. Nemožno porovnávať predsedu vlády či ministra (vrcholových manažérov) s obyčajným zamestnancom (navyše platy mali roky zmrazené). Odborári by sa mali pozrieť skôr do súkromného sektora, či aj v ňom sa počas krízy a vysokej inflácie dramaticky zdvíhali platy. A nie je tajomstvo, že v štátnej správe sú platy často vyššie ako v súkromnom sektore.
V jednom majú však odborári úplnú pravdu: tarifné platy v najnižších triedach sú pod minimálnou mzdou. A to normálne nie je. Najmä preto, že ide o tarify, ktoré vytvára vláda. Povedzme si na rovinu: je to hanba. A vláda by to okamžite mala napraviť. Lenže to by sa odbory mali začať rozprávať s vládou o inom. Desaťpercentné zvýšenie miezd vôbec problém nerieši.
Odbory totiž nechcú zvyšovať platy iba slabo zarábajúcim, ale aj tým, ktorí vôbec nemajú hlboko do vrecka. A to v dobe, keď Slovensko (spolu s ďalšími šiestimi krajinami) je pod drobnohľadom Európskej komisie pre nadmerný deficit (cca 5 %). Verejné financie sú na tom zle (zásluhou bývalej koalície), treba čo najviac šetriť, niet kde, no odborári práve teraz požadujú navýšenie (nie malých) platov štátnych a verejných zamestnancov. Sú odtrhnutí od reality?