Tento model zákonom definovaného vzťahu by nikoho z heterosexuálov neohrozil v ponímaní rodiny. Žena bozkávajúca sa so ženou nikomu neodhrýza z jazyka. Ani muž vedúci sa za ruku s mužom nikomu nedáva druhou rukou facku. Je to čisto ich osobná záležitosť.
Na druhej strane gejovia a lesby by mali prestať rojčiť o manželstvách. Keď sa oprávnene dožadujú pochopenia pre seba, treba, aby zároveň vnímali prostredie, v ktorom všetci žijeme: Slovensko je prevažne konzervatívne.
Ústavu a zákony netvoria prístroje umelej inteligencie, ale píšu ich ľudia. A téma zväzkov dvoch osôb rovnakého pohlavia zostáva na Slovensku veľmi citlivá. Tak ako nemôžeme vykoreniť lásku medzi dvoma ženami alebo medzi dvomi mužmi, podobne sa nedajú odstrániť zakorenené predstavy prevažnej časti obyvateľstva o prípustnej forme homosexuálneho spolužitia.
Slovensko v tomto smere nevyčnieva vo svete. Nehovoriac o tom, že inde je to doslova hrozné, pretože homosexualita sa v niektorých krajinách dokonca tvrdo trestá.
Registrované partnerstvá sú prijateľné riešenie.
Ale poďme naspäť k poznámke o tom, že legislatíva niekedy výrazne odzrkadľuje výrazné zvyklosti v danej spoločnosti. Čiže v štáte – na území vymedzenom hranicami. Pri extrémoch možno človeku ako prvé napadnú prevažne moslimské štáty, ale stačí sa pozrieť do Afriky. Nie na jej sever s mnohými vyznávačmi islamu, ale smerom nižšie, na juh.
Často neexistuje rozdiel medzi tamojšími kresťanmi a ateistami, keď majú pomyslieť na zákonom definované spolužitie gejov a lesieb. Mnohí pritom necítia k nim nevraživosť, ide o niečo úplne iné.
Veľa Afričanov odmieta homosexuálne zväzky len preto, že v nich vidia ideológiu šírenú zo západného sveta. Zo štátov, ktoré si kedysi podmanili ich územia. Bývajú preto alergickí pri predstave, že aj oni by mali zaviesť podobnú legislatívu: bránia sa iba hodnotám potomkov niekdajších kolonizátorov. A tiež to súvisí s tým, že v Afrike je rodina chápaná ako spoločenstvo, ktoré zabezpečuje obživu, a preto sú tam až precitlivení na spochybňovanie jej poslania.
Samozrejme, že na Slovensku to vyzerá inak, zvlášť to býva aj o predsudkoch. Lenže na ich vymazanie z hlavy nestačia ani dlhé roky. Nič to však nemení na tom, že tunajšie prevažne konzervatívne prostredie treba vnímať ako skutočnosť. Síce niečo úplne iné ako v Afrike, ale ide o podstatu.
Bohužiaľ, zástancovia zväzkov párov rovnakého pohlavia a ich odporcovia majú na Slovensku k sebe veľmi ďaleko. Tí, ktorým pri slove homosexualita naskakuje husia koža, možno snívajú, že keby žili v stredoveku, upaľovali by gejov a lesby ako kacírov a bosorky. Naopak, druhá strana niekedy v snahe dosiahnuť svoje ciele robieva veci, nad ktorými tiež zostáva rozum stáť. Oboznamovať už deti o sexuálnej inakosti napríklad rozprávkami o princovi, ktorý sa zaľúbil do iného princa, keď ešte mnohé žijú v domnení, že matke a otcovi ich priniesol bocian?!
Registrované partnerstvá sú prijateľné riešenie. Dúhový kompromis, pokojný a svieži vzduch po dlhoročných búrkach sporov medzi dvomi myšlienkovými tábormi.