Urobila to, samozrejme, oveľa sofistikovanejšie. Ešte v júni zaradila ruského dodávateľa Lukoil na sankčný zoznam a tým pádom mu odňala právo prepravovať ropu cez Ukrajinu do Maďarska a na Slovensko. Nie, z Ukrajiny neprestala úplne prúdiť ropa, pretože Slovnaft dováža ropu z Ruska aj z Rosnefťu a Tatnefťu. Navyše cez ropovod Družba k nám prúdi 70 % ropy, z čoho podiel Lukoilu nie je ani 50 %. Takže výpadok je zhruba 30 %. Navyše výnimka zo sankcií EÚ na dovoz ropy z Ruska pre Slovensko, Česko a
Maďarsko vyprší koncom roka. MOL i Slovnaft sa musia dovtedy úplne preorientovať na neruskú ľahšiu ropu. No to nie je pointa. Tá je v tom, že sa netrestá Rusko ani Lukoil, pretože ruská firma – ako sa to deje s ropou i plynom už dva roky – umiestni svoje produkty niekde inde vo svete (veď za vlády Módího v Indii bolo zavedených do domácností 100 miliónov plynových prípojok). Poškodené sú však Slovensko a Maďarsko, členské krajiny EÚ. A to zámerne. I samotná Ukrajina, pretože Slovnaft pokrýva na Ukrajine trh s naftou, až 10 %. Tamojší vodiči a dopravcovia to pocítia na vlastnej koži. Ako aj my. Aký zmysel má strieľanie si do vlastnej nohy? Žiadny. Tu ide o trestanie Maďarska, Viktora Orbána, a Slovenska – čo prezradila pre Politico jedna prostoreká ukrajinská poslankyňa. Lenže potrestaná nie je vláda, ale ľud – teda občania, firmy, ekonomika.
Dúfajme, že „nedorozumenie“ sa čo najskôr vyrieši. Inak si Ukrajina zbytočne podkopáva dôveru ľudí v susedných krajinách. To sa jej môže čoskoro vrátiť ako bumerang.
Kyjev môže mať veľké výhrady voči krokom Budapešti, no to neznamená, že by mal proti Maďarsku „bojovať“. Voči Slovensku a Robertovi Ficovi nemôžu ani muknúť. Hoci Fico má často až príliš rozviazaný a štipľavý jazyk, v konečnom dôsledku podporuje všetky kroky EÚ a Ukrajine pomáhame, i keď presne nie tam, kde by si to niekto želal. No patálie s obranou slovenského vzdušného priestoru naznačujú, že sme Ukrajincom pomohli aj nad rámec našich možností. A povedzme si na rovinu, Kyjev by sa k takémuto radikálnemu kroku voči západným susedom (členom EÚ) neodhodlal, keby nedostal zelenú od špičiek EÚ.
Je pravda, že Orbán sa bez ohlásenia vybral na dobrodružnú „mierovú“ cestu do Kyjeva, Moskvy a Pekingu, ktorá bola vopred odsúdená na neúspech. Maďarsko je totiž vo svetovej politike ľahká váha. A Budapešť ju nekoordinovala s EÚ. Hoci Maďarsko je suverénna krajina, mala by v prvom rade ctiť úniovú jednotu – keď už je členom klubu. Na druhej strane, pokiaľ si v minulosti francúzsky prezident Macron dovolil zavolať do Moskvy Putinovi, určite sa nepýtal na názor malých krajín EÚ. Či v EÚ sú niektoré krajiny suverénnejšie ako iné?
Lenže Orbán kopí problémy roky. Hrá sa s Bruselom na mačku a myš. Najprv podkope právny štát, potom blokuje, vydiera a naťahuje čas, nakoniec svoje záujmy zobchoduje. Tímový hráč, jeden z nás, sa správa inak. Aj preto mu to teraz pri polročnom predsedníctve dáva únia najavo. Lenže prečo má trpieť aj Slovensko? Len preto, že Fico v mnohom Orbánovi drukuje?
Spor sa už dostal na pôdu Európskej komisie, slovenský premiér a ministri rokujú s ukrajinskými partnermi. Dúfajme, že „nedorozumenie“ sa čo najskôr vyrieši. Inak si Ukrajina zbytočne podkopáva dôveru ľudí v susedných krajinách. To sa jej môže čoskoro vrátiť ako bumerang.