Trom vládnucim stranám pritom nijako vo volebných preferenciách neublížili kontroverzné zákony, ktoré si mohli odpustiť. Čím to môže byť? V inej krajine by možno ostro kritizovaná legislatíva viedla k strate popularity koalície, čo by sa prejavilo v náraste dôvery v opozíciu. Slovenská realita však vyzerá tak, že mnohých voličov to nezaujíma alebo týmto témam nerozumejú. Žiada sa doplniť slovo bohužiaľ, na skutočnosti to nič nemení.
Nedá sa povedať, že opozícia robí márnotratnú politiku. Ani babrácku, veď pred niekoľkými mesiacmi dokázala dokonca v mizernom počasí dostať na námestia veľa demonštrantov. Chýba jej však jeden silný líder. A tiež vlastné témy. Až veľmi často sa stáva, že len reaguje na to, čo robí koalícia.
A charizmatický líder v politike? Ten je dôležitý ako obal výrobku. Platíme za to, čo pekne vyzerá. Podobne nedávame svoj hlas vo voľbách tým, čo nás nezaujmú svojím vystupovaním.
Fico pred pár rokmi povedal, že mu chýbajú politickí oponenti, akých zažil, keď proti nemu stáli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Od jeho výroku sa v podstate nič nezmenilo.
Charizmatický líder v politike? Ten je dôležitý ako obal výrobku.
Nepochybujme o tom, že opozičným predákom záleží na lepšom Slovensku, ale chýba im charizma i takzvané chlebové témy, šikovnosť loviť medzi státisícmi voličov, ktorí nechodievajú na voľby. Cit, aby si uvedomili, že Slovensko je príliš ľavicové i konzervatívne. Kvety v piesku vám kvitnúť nebudú.
Michal Šimečka má špecifickú voličskú základňu, ostatným voličom sa môže zdať, že sú ako pacienti, ktorým sa doktor prihovára rečou, ktorú používa na lekárskom konzíliu. Milan Majerský pôsobí dojmom unaveného dôchodcu zrobeného po desaťročiach manuálnej práce. Akokoľvek niekto nesúhlasí s Richardom Sulíkom, jeho stranícky nástupca Branislav Gröhling je len jeho tieň. Jaroslav Naď je síce brilantný rečník, ale aj keď to teraz vyznie lacno, tak z jeho fundovaných rečí o obrane sa ľuďom bežný život nezlepší.
Zjavne jediný, kto by mohol priniesť elán do radov opozície, je Ivan Korčok. Po neúspechu v prezidentských voľbách má na výber: pustiť sa do politiky ako opozičný líder, ktorý by nepochybne vyčnieval, alebo zostať mimo nej, čím by sám sebe pripravil druhú prehru, pretože v predvolebnej kampani zdôrazňoval, ako veľmi mu záleží na lepšom Slovensku. Platí to z jeho úst naozaj? Alebo na prvom mieste videl samotnú funkciu hlavy štátu?
Tábor stúpencov opozície sa nerozšíri, pokiaľ nebude mať lídra, u ktorého ľudia zacítia takzvanú chémiu vo vzťahu s voličmi, a ktorý nezvýrazní hlavné problémy každodenného života. Zvlášť lacnejšie potraviny, ktoré súčasné vládnuce strany pred voľbami sľubovali.
Na jeseň čaká Ficovu družinu prijímanie úsporných opatrení vo výdavkoch štátu i snaha o väčší výber peňazí do rozpočtu. Samozrejme, že premiér potrebuje odvrátiť pozornosť od nepopulárnych opatrení. V nedávnom prejave na Devíne avizoval, že postaví hrádzu proti liberálnej ideológii. Chytí sa do jeho pasce veľká časť opozície? Asi áno, keby tvrdila, že je jej nosná téma je zápas proti (zatiaľ nejasným) Ficovým predstavám.