Niekdajšia súčasť prastarej Ghanskej ríše počas 20. storočia donekonečna menila názvy i hranice. Dávne malijské impérium, ktoré bohatlo najmä vďaka transsaharskej zlatej obchodnej ceste a stalo sa veľkým centrom učenosti, sa zmenilo na typickú modernú africkú krajinu, kde vládne hlad, vnútorné konflikty a vojna. Francúzska vojenská intervencia v roku 2013 priniesla podobné výsledky ako zásah v Líbyi – krajina sa ešte viac destabilizovala.
Keď Emmanuel Macron v roku 2022 ukončil operáciu Barkhane a francúzska armáda sa stiahla, ostalo Mali tyranizované najmä na severe skupinami Tuarégov, džihádistov a inými odštiepeneckými ozbrojenými skupinami. Katastrofická bezpečnostná situácia má vplyv na stabilitu celej oblasti Sahela, čo bezprostredne vplýva na Európu: masívna imigrácia pochádza práve z takých vojnami vyčerpaných oblastí, ako je Sahel.
Prázdne miesto po francúzskych jednotkách sa rozhodla využiť Moskva. Akoby symbolicky sa stiahnutie Francúzov takmer zhodovalo s útokom na Ukrajinu a ruská súkromná militantná skupina vagnerovcov paralelne znásobila svoju prítomnosť o. i. v Mali. Pod prísľubom ochrany proti džihádistickému teroru sa vagnerovci ešte pred smrťou Jevgenija Prigožina prepojili s domácou vojenskou juntou a podľa niektorých zdrojov im malijská vláda platí desať miliónov dolárov mesačne. O prístupe k nerastným zdrojom nehovoriac.
Teraz, zdá sa, sa Mali môže stať aj ďalším vysunutým frontom, tentoraz východoeurópskym. Vzbúrenecké skupiny Tuarégov a Al-Kajdá vztýčili nad asi 80 zabitými vagnerovcami ukrajinskú zástavu. Má to zrejme dôvod viac symbolický ako vecný a je asi pochopiteľné, že Kyjev má radosť z oslabenia ruského vojenského potenciálu. Ale aktívne pomáhať nepriateľom Rusov v Afrike by sa mohlo Ukrajine nepekne pomstiť. Málokto so „západnými hodnotami“ by dokázal otvorene schváliť podporu džihádistov.
Čítajte viac Ruská krv v africkej púšti. Mal v nastražení pasce na vagnerovcov prsty Kyjev?