Fio bankaFio banka

Preteky v platoch. Slovensko sa drží „v úzadí“. Poliaci nám ušli

Počas uhorkovej sezóny Česko šokovala správa, že v Poľsku majú vyššie mzdy. Žeby naši severní susedia boli na tom ekonomicky lepšie ako západní? Tomu sa nechce veriť. A veru, bližší pohľad naznačuje, že je to zamotanejšie. No jedno je úplne zrejmé: Poľsko ekonomicky šliape veľmi dobre a my sa máme od neho čo učiť.

31.07.2024 19:00
debata (19)

Keď porovnáme platy v krajinách V4, musíme mať na pamäti, že okrem nás nemajú euro a všetky mzdy sa prepočítavajú podľa kurzu koruny, zlotého a forintu k euru. Veľa závisí od aktuálneho kurzu. Preto vyššiu mzdu o 20 eur (ako v tomto prípade) treba brať s riadnym odstupom.

Navyše správa hovorí iba o platoch v súkromnom sektore. A vysvitlo tiež, že analytici sa dopustili metodických chýb. Omylom započítali Čechom vyššiu daň. Totiž u našich západných susedov medzitým zrušili superhrubú mzdu (na Slovensku by sa mala zaviesť, aby ľudia konečne na páskach videli, aké reálne dane a odvody platia zo mzdy od zamestnávateľa).

Ako si vedie v pretekoch Slovensko? Nechajme hovoriť čísla. Pokiaľ priemerná mzda v privátnom sektore za riekou Morava bola v roku 2023 1 779 eur, v Poľsku 1 795, v Maďarsku 1 597 a v Rakúsku dokonca 4 753 eur, tak na Slovensku iba slabých 1 383 eur. Poriadne zaostávanie. Nehovoriac o tom, že slovenskí podnikatelia sa neustále sťažujú na vysoké platy. Niekde asi bude chyba. Realita je totiž podľa OECD taká, že naše firmy dávajú na platy v porovnaní so západnými krajinami EÚ málo – 41,6 % (v Rakúsku je to 47 %, v Nemecku 47,8 % a inde ešte viac).

Poliaci majú aj vyššie platy, aj nižšie ceny. Keď si uvedomíme, na akej štartovacej čiare boli v roku 1989, že obchody mali prázdne, mali by sme zamyslieť nad tým, ako si našu krajinu spravujeme.

No podstatná nie je hrubá mzda, ale to, čo človek dostane do ruky, čo si za svoj plat môže dovoliť kúpiť. Ani s toľko omieľaným vysokým daňovo-odvodovým zaťažením či vysokým zdanením práce to nie je celkom pravda. Sme zhruba na úrovni ekonomicky vyspelých krajín v EÚ – teda tých, ktoré chceme ekonomicky dobehnúť.

Životná úroveň, samozrejme, závisí aj od cien v obchodoch. Podľa Indexu kúpnej sily spoločnosti GfK slovenský spotrebiteľ môže v obchodoch minúť 4 914 eur ročne. Prekvapivo spomedzi krajín V4 sme na tom najlepšie. Naši západní susedia si môžu dovoliť nakúpiť len za 4 753, južní za 4 572 a severní za 4 501 eur. No radosť je predčasná, spomedzi porovnaných 25 krajín sme obsadili až 19. priečku.

Podľa Eurostatu, ktorý má k dispozícii najpresnejšie dáta a metodiku, je to presne naopak. Naše ceny v obchodoch sú na úrovni 89 % priemeru EÚ – rovnako tak v Česku, v Maďarsku je to 76 % a v Poľsku 66 %. V takom Dánsku sú ceny oveľa vyššie (143 %) a vo Švajčiarsku je to až 174 % priemeru EÚ.

Je to trochu mišmaš, lebo každý meria trochu inak, ale základné posolstvo je na prvý pohľad jasné. Poliaci majú aj vyššie platy, aj nižšie ceny. Keď si uvedomíme, na akej štartovacej čiare boli v roku 1989, že obchody mali prázdne, mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako si našu krajinu spravujeme.

Nejde len o politikov tej či onej strany, pretože aj v Poľsku posledných osem rokov vládla konzervatívna strana Právo a spravodlivosť, ktorej mnohí nemohli prísť na meno a krajinu mala doviesť do záhuby. Niečo tu nesedí. Je čas si to v hlavách upratať a začať Slovensko konečne spravovať čestne.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 19 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Poľsko #Česko #platy #priemerná mzda #slovenská ekonomika #zdaňovanie #daňovo-odvodové zaťaženie