Vtedy sa okrem iného hovorilo o tom, že ruský plyn k nám potečie. Lenže – je vojna a Ukrajina koná s ohľadom na svoje, nie s ohľadom na cudzie záujmy, hoci ide o záujmy suseda, s ktorým má inak dobré vzťahy.
Napriek všetkým ubezpečeniam, ako Slovensko bude Ukrajine pomáhať, biznis je biznis a tu sa slovenská vláda ústami premiéra hlási o svoje priority. Treba povedať, že rétorika Roberta Fica, ktorý príliš často hovorí o mieri na Ukrajine za každú cenu, sa nám teraz nevypláca. Pozastavenie ruskej ropy má byť vraj trestom za to, že Slovensko Ukrajinu vojensky nepodporuje. Slovenskú republiku v tomto spore nepodržal ani Brusel.
Tak či onak, riešenie sa črtá – Ukrajina už hlási ochotu riešiť problém so zastavením tranzitu ruskej ropy na Slovensko. Premiér Fico opakuje starú pesničku, že sankcie Rusko nepoškodia, podľa neho poškodia len Ukrajinu a Slovnaft. Mimochodom, o potrebe nezávislosti od ruskej ropy sa hovorí už dlho, prinajmenšom od vypuknutia vojny na Ukrajine, Slovnaft však nejaví veľkú ochotu preorientovať sa na spracovanie inej ako ruskej ropy a transformácia výrobných zariadení či technologických procesov mu trvá dlho. Ak sa vôbec niekedy celkom na iný druh výroby preorientuje.
Fico straší, že Slovnaft nebude dodávať Ukrajine naftové výrobky. Podľa ekonomických analytikov však celú produkciu Slovnaftu zďaleka nepotrebujeme, veľká časť je určená na export. Takže, vytrestali by sme zase len seba, resp. Slovnaft.
Zdá sa, že slovensko-ukrajinské priateľstvo sa končí pri ruskej rope. Pri tejto príležitosti vychádza na povrch, aká krehká a všeličím podmienená je náklonnosť k Ukrajine. Svoj postoj k nej napríklad neskrýva predseda zahraničného výboru Marián Kéry zo Smeru. Podľa neho by sme mali nielen blokovať vstup Ukrajiny do NATO, ale mohli by sme začať blokovať aj členstvo Ukrajiny v Európskej únii. Platí, že kamaráti buďme, ale kšefty si nekazme, inak nepoznáme brata.