Minister spravodlivosti Boris Susko podal dovolanie na Najvyšší súd až po trištvrte roku vo funkcii. Samozrejme, potreboval na to žiadosť od odsúdeného, respektíve jeho obhajcov. Zopakujme si, že v kauze prijímania úplatku 50-tisíc eur bol Kováčik právoplatne odsúdený (čelí aj obžalobe v kauze Očistec). Po odvolaní mu Najvyšší súd zmiernil trest zo 14 na 8 rokov. Lenže to bolo pred vyše dvomi rokmi. Za mrežami je už takmer štyri roky a za dobré správanie mohol byť čoskoro podmienečne prepustený. Záhadou je, prečo až teraz prišlo na dovolanie a minister využil svoju legitímnu právomoc a prerušil Kováčikovi výkon trestu.
Báli sa v Smere pomôcť Kováčikovi skôr? Pretože, neklamme si, Kováčik mal počas smeráckych vlád povesť zametača káuz „vplyvných“ pod koberec. Prezývka 61:0 nespadla z neba. Zo 61 káuz, ktoré dozoroval, sa ani jedna neskončila obžalobou (nakoniec vysvitlo, že predsa len jedna). Otáľali v Smere preto, aby počas presadzovania kontroverznej novelizácie Trestného zákona a rušenia špeciálnej prokuratúry zbytočne ešte viac nedráždili časť verejnosti?
Ak je to pravda, tak potom načasovanie nebolo najšťastnejšie. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová práve odvolala riaditeľa SND a riaditeľku SNG (objektívne dôvody nechajme nateraz bokom), čo sa dalo predpokladať, že vyvolá u opozície a rôznych aktivistov búrku nevôle. To v koalícii jeden minister nevie, čo robí druhý? Načo dráždiť dvojnásobne?
Alebo išlo o sofistikovaný ťah, keď “prepustenie“ Kováčika sa preplieta s odvolávaním šéfov SND a SNG a nakoniec sa všetko spolu rozplynie v letných horúčavách. Ak áno, potom koalícia predviedla parádny marketingový kúsok.