Ale niektorí odpadlíci sme sa skryte modlili, aby už žiadne „ako predtým“ nenastalo. Pretože sloveso „cestovať“ je použité nenáležite. Lebo priliehavejšie je hovoriť o lowcostovom presúvaní sa kamkoľvek so „selfiestikom“ invazívne zarazeným práve v tom centre mozgu, kde sa normálne nachádza informácia o tom, kde sa nachádzame, čo vidíme a vnímame.
Pravdaže, naše modlitby neboli vyslyšané – len čo pominul netvor a požiarnici ešte ani nestačili uhasiť jazyky plameňov, čo reťazovo olizujú európsky juh, podnikavé „cestovky“ lákali na tieto „panenské“ miesta za špeciálne ceny všetkých, čo si ešte nestihli alebo nemohli dovoliť splniť povinnosť dostať každoročný úpal alebo sa natrieskať v „typical local“ bare. Cestovanie, toto sväté „právo“, za ktoré sme vraj štrngali-brngali, zaniklo spolu so zodpovednosťou, s odvahou a rizikom, ktoré mu dávalo zmysel. Zmenilo sa na nedotknuteľnú „povinnosť“ frustrovanej strednej triedy relaxovať a užívať si komfort dokonale odtrhnutý od reality a nepríjemností spojených s poznávaním neznámeho – ruku na srdce, nestalo sa vám už dakedy, že v Grécku síce bolo fajn, len tam bolo akosi priveľa Grékov?
Niekedy sa síce lovci selfíčok aj zaštiťujú vôľou spoznávania typických „locals“, len ich akosi v mieste pôvodu nemôžu nájsť: Na mnohých miestach sveta spôsobuje masový turizmus exodus biblických rozmerov. Obyvatelia sú vzhľadom na stúpajúce náklady na bývanie nútení opúšťať svoje domovy v prospech turistickej gentrifikácie alebo zostať a trpieť enormným tlakom na infraštruktúru. Napríklad na Ibize zašla situácia tak ďaleko, že mnohí miestni obyvatelia boli nútení presťahovať sa do maringotiek. Odpor proti turizmu dosahuje toto leto maximá vedno s ortuťou na teplomere.
Ak by ste však predsa hľadali nejakých „typical locals“, určite ich nájdete na protituristických demonštráciách.