A možno by boli vydržali až do jesene, ak by ministerstvo Martiny Šimkovičovej nezačalo uprostred leta vyvíjať horúčkovitú aktivitu a ak by ministerka neodvolala šéfov významných kultúrnych inštitúcií – Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie. Máme teda doslova horúce leto – k vysokej teplote vzduchu sa pridáva napätie, ktoré sa opäť prenáša z „fejsbúkov“ do ulíc.
To, že umelecká obec reaguje na rošády v SND a SNG frustráciou a hnevom, je pochopiteľné. A hoci oblasť kultúry nepatrí k tým, ktorej problémy by práve hýbali masami, do ulíc na protest za odvolanie ministerky kultúry vyšli tisíce ľudí – keď k tomu navyše prirátame horúčavu, ktorá skôr lákala k vode, je to obrovské množstvo. Ak teda verejnosť znovu vyšla do ulíc, problém, ktorý časť voličov značne irituje, sa javí ako závažný.
K tomu opozičné Progresívne Slovensko zvolalo ďalší protest, kde už zaznelo aj staré známe „dosť bolo Fica“ a „Fico do basy“ a zbiera podpisy aj na zvolanie mimoriadnej parlamentnej schôdze, na ktorej by mal odvolávaniu čeliť okrem Martiny Šimkovičovej aj minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru, vďaka ktorému je dnes na slobode špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
PS má výhrady aj voči ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi, ktorý ide podľa neho de facto likvidovať fungujúci zálohový systém PET fliaš a voči ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej, ktorej problémy v rezorte asi ani nebudeme vymenúvať. Opozícia si teda podľa lídra PS Michala Šimečku robí svoju prácu, tak, ako im to vraj kedysi odporúčal prezident Peter Pellegrini. Mimochodom, ten je podľa Šimečku nezvestný a svoju prácu si nerobí, pretože v dnešných časoch by mal upokojovať situáciu.
Ortuť na teplomere teda stúpa a spolu s ňou a s rastúcou aktivitou niektorých politikov koalície stupňuje aj opozícia svoje pouličné aktivity. Je to však riskantná politika. Pretože jedného dňa môžu frustrovaní občania do ulíc neprísť. Budú mať toho skrátka dosť.
Ortuť na teplomere teda stúpa a spolu s ňou a s rastúcou aktivitou niektorých politikov koalície stupňuje aj opozícia svoje pouličné aktivity. Je to však riskantná politika. Pretože jedného dňa môžu frustrovaní občania do ulíc neprísť. Budú mať toho skrátka dosť. Či už pre teplo, alebo preto, že protestné mítingy nemajú koncovku.
Karty sú po voľbách jasne rozdané a okrem ventilovania nespokojnosti či zúfalstva nesplnia protestné zhromaždenia žiadnu funkciu. Situácia z novembra '89 je s dneškom neporovnateľná – vtedy išlo o to povaliť systém. A – hoci sme to vtedy ešte nemohli vedieť – novembrová revolúcia bola „odsúdená na úspech“, pretože režim sa rúcal. Rovnako aj situácia po zabití novinára a jeho snúbenice v roku 2018 bola diametrálne iná.
Hnev ľudu bol veľký, odhodlanie silné a dôvody na nespokojnosť naozaj vážne. Odstúpenie ministra kultúry Marka Maďariča vyvolalo dominový efekt a začali padať hlavy. Vtedy Fico nemal na výber, a preto – aby zachránil stranu a vládu Smeru – rezignoval. V jednom filmovom dokumente povedal, že o tom, či odstúpi, sa nerozhodoval dlhšie ako päť minút. Ale dnes? Keď má v rukách všetky tromfy? Opozícii by svedčalo viac zmyslu pre realitu.
Politika nekonečných protestov nikam nevedie a môže verejnosť vyčerpať. Občianske protesty majú zmysel, ale bez účasti politických strán. Fico bude opakovať, že idú vyrábať ďalšieho Cintulu a s kritizovanými ministrami opozícia aj tak nepohne. Opoziční politici a ich voliči by si mali uvedomiť, že rozhodujúci protest sa odohrá vo voľbách. Otázka je, či Šimkovičová svojou agilnosťou Ficovi pomáha, alebo mu skôr škodí. Aj keď ju pochválil za jej „zdravé slovenské názory“, nemusí byť jej letnou hyperaktivitou práve nadšený.