Chlieb bol, je a bude

Čo je dôležitejšie, ako zabezpečiť kvalitné potraviny pre Slovensko? Túto rečnícku otázku si pri otvorení poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex položil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč.

15.08.2024 19:00
debata (22)

Pred polstoročím podobnými slovami vítal návštevníkov prvého ročníka Agrokomplexu Takáčov predchodca, najdlhšie slúžiaci minister poľnohospodárstva na Slovensku Ján Janovic. Kým Janovicovi a jeho generácii sa podarilo dosiahnuť základné kontúry sebestačnosti, Takáč, v poradí sedemnásty minister, stojí pred úlohou, ako potravinovú bezpečnosť krajiny obnoviť.

To, kam sa Slovensko od novembra 1989 dostalo, najvýrečnejšie dokazuje fakt, že denne potravinové istoty päťapolmiliónovej krajiny zabezpečuje 1 200 kamiónov naložených mäsom, zeleninou a ovocím dopestovanými kdesi v zahraničí. Naša potravinová sebestačnosť klesla k hranici, akú sme si pred 35 rokmi nevedeli predstaviť. Stojíme na začiatku už raz prejdenej cesty, pretože po veľkej spoločenskej zmene sme nedokázali zadefinovať, ako má vyzerať slovenské potravinové hospodárstvo a jeho vidiek v 21. storočí.

Takáč nie prvý raz povedal, že sa dostal do pozície, keď zachraňuje, čo sa ešte zachrániť dá. Je politik a celkom prirodzene vyčítal predchodcom, že nevyužili Plán obnovy a odolnosti na to, aby v ňom našli zdroje aj na oživenie poľnohospodárstva.

Pri pohľade zvonka pritom nevyzerá naša krajina ani zďaleka tak pesimisticky, ako ju vnímame neraz my sami. "Ste bohatou krajinou, máte pôdu, vodu, šikovných ľudí, dobrý vzdelávací systém. No ste to vy, ktorí si musí nastaviť priority,“ povedal v príhovore na tohtoročnom Agrokomplexe Qu Dongyu, čínsky vedec, dnes prezident FAO – organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo. Na Slovensku bol po prvý raz v roku 2007, neprišiel teda do úplne neznámej krajiny.

Qu Dongyu v skratke naznačil, čo by sme mali robiť. Venovať sa napríklad viac pestovaniu ovocia a zeleniny, mohli by sme ich vyvážať a zarobiť na nich veľké peniaze ako napríklad Holanďania na pestovaní a vývoze kvetov. Mali sme čím skôr prepojiť Bratislavu s Viedňou rýchlovlakom, aby svet, ktorá pozná rakúsku metropolu, bol za pár minút na Slovensku a spoznal krajinu, ktorá by mohla profitovať z agroturistiky.

Prezident FAO, samozrejme, vyslovil tieto slová v istom širšom kontexte. Pripomenul, že možnosti poľnohospodárskej produkcie rámcuje z jednej strany klimatická zmena a z druhej nevyhnutnosť lepšie hospodáriť s pôdou, vodou, najmä však využívať nové technológie. Stojíme zoči-voči obdobiu, keď skrátka musíme v poľnohospodárstve a potravinárstve konečne zabrať.

Takáč nie prvý raz povedal, že sa dostal do pozície, keď zachraňuje, čo sa ešte zachrániť dá. Je politik a celkom prirodzene vyčítal predchodcom, že nevyužili Plán obnovy a odolnosti na to, aby v ňom našli zdroje aj na oživenie poľnohospodárstva. Naozaj by sa zišli, najmä na obnovu znivočenej závlahovej sústavy. Ale je tu aj iný vyložene vecný problém, to, ako využívame eurofondy. Zo starého plánovacieho obdobia zostáva do konca budúceho roka vyčerpať ešte 600 miliónov eur. Dokážeme to vôbec?

Táto téma je pre politiku vďačná aj nevďačná – možno na nej odpíliť politických súperov a ukázať, akí boli neschopní, ale zároveň ukazuje aj to, čo Slovensku najviac chýba: schopnosť dohodnúť sa a konať bez ohľadu na to, kto je pri politickom kormidle. Takáč naznačil, že deliacou čiarou na dobrých a zlých poľnohospodárov nie je veľkosť podniku, ale ich prínos pre krajinu, ktorý vidí, a zdôraznil to už po niekoľkýkrát, najmä v rozvoji ovocinárstva, zeleninárstva a v živočíšnej výrobe. Tieto tri odvetvia sú naozaj najboľavejším miestom slovenského poľnohospodárstva. Je dobré smerovať tam zdroje, ale súčasne riešiť aj všetko sprievodné – vzdelávanie a výchovu mladých ľud a spoločnosti vôbec, aby prijímala poľnohospodárstvo ako prirodzenú súčasť trvalo udržateľnej krajiny.

Výstava Agrokomplex vysielala odvetviu vždy rozvojové impulzy. Nechce sa veriť, že ju za uplynulé roky navštívilo 21 miliónov ľudí. Výstavisko bolo na svoju dobu supermoderné, atraktívne pre mládež aj množstvom exponátov. Teraz žije z podstaty. Tiež potrebuje peniaze na obnovu. Možno tento ročník prinesie zmenu aj potrebnú víziu pre chlebové odvetvie i slovenskú spoločnosť. Naozaj všetko, ako povedal Takáč, sa mení. Generácie poľnohospodárov, stroje, ale to, čo zostáva, je chlieb, ktorý vedia vytvoriť len ľudské ruky.

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo #Agrokomplex #potravinová sebestačnosť #Richard Takáč