To, že robíme pomaly len na to, aby sme platili účty a nákupy, nie sú len naše domnienky. Rebríčky a čísla európskeho štatistického úradu Eurostat hovoria jasnou rečou. Záver, ktorý z nich vyplýva, je jednoznačný a môžeme si ho prezradiť už hneď na začiatku – pracujeme veľa, zarábame málo, a čo je najhoršie, to všetko sa deje v zlých pracovných podmienkach.
Spomínané rebríčky sú výborná vec. Ak si chcete porovnať to, ako vyzerá váš každodenný pracovný život s tým, ako vyzerá napríklad práca vášho známeho z Nemecka, ide o perfektný nástroj. Teraz sa na niektoré údaje môžeme pozrieť spoločne a zároveň si rozobrať kľúčové čísla, ktoré opisujú pracovný život priemerného Slováka.
V prvom rade si treba povedať, že medzi európskou dvadsaťsedmičkou suverénne dominujeme v nekvalite pracovného prostredia. Zároveň v tomto zlom prostredí trávime viac času ako priemerný Európan. Teraz si to všetko zrátajme. Priemerný Slovák strávi každý týždeň v práci 37,6 hodiny. Rok má 52 týždňov, a ak odrátame 25 dní dovolenky, tak platí, že pracujúci obyvateľ Slovenska strávi nejakou činnosťou pre svojho zamestnávateľa niečo vyše 1 600 hodín za 12 mesiacov.
To by však nebolo až také zlé. Obyvatelia ďalších dvanástich štátov únie trávia v zamestnaní týždenne viac hodín ako my. Problém spočíva v tom, že v porovnaní so zvyšnými krajinami EÚ pracujeme v oveľa horších podmienkach. Znamená to, že veľa času robíme v noci či cez víkendy. Navyše, nekvalitné pracovné miesta (nekvalitné sú aj preto, že firmy namiesto investícií do moderných technológií neraz používajú lacnejšie, no namáhavejšie spôsoby výroby) nám ničia zdravie.
Kauzalita je v tomto prípade jasná. Dlhý pracovný čas, robota aj počas víkendov a časté nočné si vyberajú daň z nášho zdravia. Opäť, ani v tomto prípade nejde o domnienku. Dáta európskych štatistikov ukazujú, že Slováci majú tretí najnižší vek dožitia v plnom zdraví v rámci EÚ. Znamená to nielen to, že priemerný Slovák odchádza do dôchodku chorý, ale dokonca musí celé roky pracovať aj napriek chorobe.
Zlé správy sa však ešte nekončia. Za našu námahu v podobe stoviek hodín v práci ročne dostávame navyše ešte aj slabé výplaty. Za 12 odpracovaných mesiacov dostávame štvrté najnižšie čisté výplaty v únii. Priemernému Slovákovi príde na účet za toto obdobie len niečo vyše 12 700 eur. Horšie ako my sú na tom už iba Bulhari, Rumuni, Chorváti a Maďari.
Zhrnuté a podčiarknuté, za naše výplaty, ktoré zarábame v náročnom pracovnom prostredí, si nemôžeme dovoliť ani kvalitný odpočinok. Mnohým ľuďom tieto peniaze vystačia akurát tak na pokrytie základných výdavkov na bývanie, stravu a oblečenie.
Lacné potraviny zostávajú stále len na úrovni sľubov politikov, a za Západom výrazne zaostávame vo zvyšovaní produktivity práce, ktorá má najvyšší podiel na zvyšovaní miezd. Zostáva nám len, možno v tichosti, konštatovať, že aj napriek nesplneným sľubom politikov si Slováci zaslúžia viac. Aspoň toľko, aby sme mali dosť peňazí na dôstojný život, na ktorý podľa štatistík nedosiahnu státisíce z nás.