Terajšie dva pokusy o mimoriadnu schôdzu nevyšli a ak nevyjde ani tretí, môžu sa minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) a ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) tešiť na svoju „akože popravu“ na jeseň. Schôdzu sa teraz nepodarilo otvoriť pre nedostatok prítomných poslancov – z čoho sa opozícia a koalícia obviňujú navzájom.
Šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka považuje za škandalózne, ako koalícia pristúpila k schôdzam, na ktorých mali odvolávať jej ministra a ministerku. Pritom postup koalície bol celkom očakávateľný a logický. Statočný Susko bol dokonca pripravený brániť sa, no ministerka má opozíciu, rovnako ako väčšinu médií, „na háku“. Neprišla. Rozhnevaní sú vlastne všetci lídri opozičných strán, no tomuto hnevu akosi chýba autenticita, je to taký „hnev – povinná jazda“. Kdeže sú staré Matovičove hnevy?
Snaha opozície je sympatická a chvályhodná, ale zároveň bezútešná. Pozrime sa na vec realisticky: je pomaly koniec augusta, koniec prázdnin. Komu z koaličných politikov by sa chcelo unúvať do parlamentu, aby sa udialo niečo, na čom koalícii vôbec nezáleží a navyše je to celkom nereálne, lebo na odvolanie ministrov sa nenájde dosť hlasov? Toto je „job“ opozície, koalícia si robí svoju politiku, čo jej umožňuje výsledok volieb. Pohľad na túto politiku je občas desivý a pohľad na opozíciu zasa tristný. Pre voličov opozície teda nič povzbudzujúce.
Naopak, koalícia chce na výzvu premiéra Roberta Fica začať zbierať podpisy na odvolanie Šimečku z postu podpredsedu parlamentu a na rozdiel od snahy opozície, táto má reálny predpoklad byť korunovaná úspechom. Počkajme si teda na jeseň. Nebude zrejme horúca, ale politici sa aspoň adaptujú na pracovný režim a nejaké figúrky na šachovnici sa možno pohnú. Zatiaľ, kým sa pred ministerstvom kultúry protestuje, svedomitý Štefan Kuffa cestuje po Slovensku a dohliada na mravnosť aj v múzeách.