A stal sa zázrak. Naraz medzi ľavicovými voličmi Demokratickej strany zo dňa na deň prepuklo nevídané nadšenie. To potvrdil aj práve skončený zjazd demokratov. Harrisová dokázala prilákať rôzne skupiny voličov, ktorí nemienili ísť voliť – ženy, mladých ľudí či občanov, ktorí majú rôznorodé korene.
Svedkami náhleho prebudenia voličov a nadšenia sme boli aj na Slovensku v prezidentských voľbách v rokoch 2014 a 2019 a v parlamentných v roku 2020. V USA motivuje Trump, na Slovensku to bol Smer a Robert Fico. No kde sú dnes víťazi z týchto rokov a kde porazení?
Preto ani Harrisová, hoci sa momentálne vezie na víťaznej vlne, zďaleka vyhraté nemá. Do volieb zostáva ešte 70 dní a za ten čas sa môže prihodiť čokoľvek. Republikáni skúšajú na Harrisovú rôzne stratégie, no tie nezaberajú. Najprv Trump útočil na Harrisovej pôvod, teraz ju zase posmešne nazýva súdružkou. Zatiaľ sa nenašla na viceprezidentku ani žiadna špina z minulosti, keď pôsobila ako prokurátorka v Kalifornii. Vtedy aj ako senátorka či pred štyrmi rokmi, keď neuspela v primárkach, bola dosť výrazná a presvedčivá, ale ako viceprezidentka sa stala doslova neviditeľnou, funkcionárkou bez názorov. No je opäť v starých „šatách“.
Tim Walz by mohol inšpirovať aj európske ľavicové elity, ktoré sa stránia a obávajú ľudových politikov.
Po dlhých diskusiách demokrati nakoniec za kandidáta na viceprezidenta vybrali guvernéra Minnesoty Tima Walza – ľudového („rurálneho“) ľavicového politika, s ktorým by človek chcel ísť na pivo a ktorý vie osloviť i pravicového voliča. Okamžite zatienil Trumpovho zástupcu J. D. Vancea. Naraz hovorcom obyčajných ľudí nie je iba vypočítavý Trump, ale aj guvernér Minnesoty, ktorý má za sebou výsledky. A Walz prišiel tiež s označením čudák, ktoré sa hneď ujalo. Počastoval ním oboch republikánov. (Kto by chcel mať čudákov na čele štátu?) Harrisová i Walz sa skvele dopĺňajú, tvoria pár. (My na Slovensku vieme, kto chcel byť generálnym prokurátorom, a nakoniec sa z neho stal rurálny ľavičiar). Walz by mohol inšpirovať aj európske ľavicové elity, ktoré sa stránia a obávajú ľudových politikov.
Medové týždne sa môžu čoskoro skončiť. O Harrisovej postojoch, najmä v ekonomike, vieme veľmi málo. Heslá ako „Nebudeme sa vracať späť“ alebo „Nová cesta vpred“ nestačia. Harrisová je zatiaľ veľmi nekonkrétna pri predstavovaní svojej politiky. Pred týždňom prezradila niektoré ambiciózne sympatické sociálne sľuby, no nepovedala, kde na ne vziať peniaze (odvoláva sa na pokračovanie Bidenovej ekonomickej politiky).
Kritici ju už stačili počastovať označením populistka. A to sa v dnešnom svete nenosí. Pravdepodobne bude čo najdlhšie odkladať podrobnosti, aby si kritikov držala ďaleko od tela. Nepôjde to donekonečna. Ako znel víťazný slogan Billa Clintona v roku 1992? „Je to o ekonomike, hlupáci!“
V tejto kampani sme už zažili niekoľko obratov, preto nie je vylúčený ďalší. Na jar pri súdnych procesoch bol Trump na kolenách. Po katastrofálnom výkone Bidena v televíznej debate a atentáte na Trumpa bol exprezident, naopak, na koni, aby sa to znovu s nástupom Harrisovej obrátilo. Momentálne republikáni nevedia, kam z konopí. Trump vyzerá sklesnuto.
V prieskumoch viceprezidentka predbehla exprezidenta, no to nič neznamená. O prezidentovi sa rozhodne v 5 či 7 nerozhodnutých štátoch – je jedno, kto má akú podporu v celej Amerike. Chlieb sa bude lámať v jesenných televíznych súbojoch. Bude to ešte napínavé. V USA sa rozhoduje aj o nás.