Bez Povstania by sme skončili na poli porazených národov ako zbabelí posluhovači nacistických a fašistických zločincov. Keď sa dnes pozeráme, čo všetko je v našej spoločnosti možné, čo všetko sa dá spochybniť a poprieť, ako sa dokážeme v súčasnej Európe vymykať, je otázkou, či by sme si historickú prehru, poníženie a následne katarziu a „zmŕtvychvstanie“ nezaslúžili prežiť na vlastnej koži. Ďaleko sme k nim v roku 1944 nemali. Mnohým národom, aj tým porazeným v druhej svetovej vojne, to pomohlo.
Posledné roky ukázali, ako rôzne pristupujeme k SNP, ako nás aj po 80 rokoch dokáže rozdeliť. Pred dvomi rokmi sa oslavy konali len pre vybratých hostí, ktorých rôzne „skupinky“ častovali pokrikmi, nadávkami a piskotom. Nehoráznosť. Pred rokom sa zase totálne rozložené vládne zoskupenie radšej riadnym, tradičným oslavám vyhlo a nechalo ich prebehnúť v komornejšom móde. Vtedajšia opozícia, dnes koalícia, si usporiadala vlastné oslavy…
Súčasní politici akoby robili všetko pre to, aby nás SNP naďalej rozdeľovalo. Jeden tábor si ho chce privlastniť na úkor druhého. Iba pokračujú v tradícii komunistov.
Súčasní politici akoby robili všetko pre to, aby nás SNP naďalej rozdeľovalo. Jeden tábor si ho chce privlastniť na úkor druhého. Iba pokračujú v tradícii komunistov, korí si po (prevrate) v roku 1948 Povstanie „sprivatizovali“, privlastnili. Časť histórie bez akejkoľvek hanby a morálnych zábran vyškrtli z učebníc. Aj preto bol postoj nemalej časti občanov k SNP vágny a pochybovačný. Najmä ak sa v 70. a 80. rokoch z politického i zo spoločenského prospechárstva k Povstaniu hlásil kdekto. SNP sa neprávom a omylom stalo akýmsi komunistickým „pamätníkom“.
K nejednotnému prístupu možno napomáha tak trochu i absencia nekritického pohľadu. Mýlime si samotné Povstanie a vojenské operácie s partizánskym odbojom. Bagatelizujeme zbabranie organizácie z hľadiska načasovania i logistiky. Keď to porovnáme so spravovaním Slovenska v 21. storočí, akoby sme sa nepohli ani o krok. SNP prakticky trvalo iba mesiac.
Ani s príchodom generála Viesta na začiatku októbra nenastal obrat a na konci mesiaca obsadením Banskej Bystrice sa skončilo. Napriek počiatočnej prevahe boli operácie uskutočnené amatérsky a skúsení Nemci ich dokázali celkom ľahko zmariť. Následný partizánsky odboj bol už iba odvar koordinovaného vojenského odporu.
K nezdaru pomohol aj diktát Moskvy, ktorá dokázala ovládnuť a následne zbabrať odboj ako predtým v Španielsku (výstižne to opísal George Orwell v knihe Hold Katalánsku). Podľa Goliana, ako rozprávala jeho manželka, nám Spojenci ponúkli paradesantné brigády z Talianska, no z politických dôvodov vedenie SNP muselo pomoc odmietnuť (v Juhoslávii po Teheránskej konferencii západná pomoc mala zelenú)… Asi by priebeh bojov vyzeral inak.
To však neznamená, že SNP (rovnako ako v tom čase Varšavské povstanie) nemalo v druhej svetovej vojne žiadny význam. Odklonilo časť nemeckej armády a urýchlilo tak oslobodzovanie Európy. Nebolo to zadarmo, Slovensko zaplatilo vysokú cenu. Fašistické (nemecké) zverstvá a masakre v Kľaku, Ostrom Grúni, Kremnici, Kremničke, Kališti, Dolnom Turčeku (Zvolene), Nemčiciach, na Ponikách, v Tokajíku a inde sú podnes mementom. (Ani druhá strana nepostupovala vždy v rukavičkách – masaker v Sklenom.) Aspoň ich obete by nás mali konečne prebudiť a začať spájať.