Hosana! Žiada sa priam zvolať, ďalšia ťažko nadobudnutá dočasná záplata na celý rad dlhodobo hĺbených kráterov sužujúcich ťažko skúšanú slovenskú kultúru. Nie, toto nie je irónia. Ak by mala jedna z najzásadnejších a najstarších slovenských inštitúcií naďalej ostávať bez riaditeľa – nech sa v tejto chvíli dívame na kroky ministerstva akokoľvek – mohlo by to okrem súčasných problémov viesť ešte k tisícorakým iným.
Pozerajúc sa na zdôvodnenie zo strany ministerstva však nemožno opäť nenaraziť na elementárny kameň úrazu celej širokej sféry nedostatku kultúrneho povedomia na Slovensku. Ministerstvo argumentuje Ťapákovej „bohatými manažérskymi skúsenosťami a kariérou v oblasti médií a marketingu“. Teda rovnako ako v prípade ďalších odvolaných a novovymenovaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Rovnako ako vždy v takom prípade.
Biznis je biznis, Dano, zvykaj si, hovorieval niekedy v 90. rokoch jeden známy inému známemu. Slabá kultúrna spolupatričnosť občanov Slovenska síce neprišla až v 90. rokoch, ale minimálne odvtedy sa podarilo kolektívnu myseľ presvedčiť, že len to môže dobre fungovať, čo sa riadi ako biznis orientovaný na zisk. V tom jedinom sa automaticky zrejme zhodne väčšina, neuvedomujúc si, že výsledkom je potom len boj jeden záujmovej skupiny proti inej. Treba byť férový – súčasné ministerstvo nie je ani náhodou prvé, ktorého väčšina zástupcov, s odpustením, sa snaží odbremeniť čísla od nebodaj nadbytočnej záťaže ducha a intelektu.
V dekády trvajúcich bojoch o čo najslobodnejší trh spoločnosť celkom zabudla, že kultúru ani zďaleka nepodporujú len dobre spravované financie, ale že je to najmä vzdelávaním pestované povedomie o kontinuite, úcta k minulosti a záujem jedného o druhého. Na to sa žiadny nový riaditeľ vymenovať nedá.