Na túto otázku existujú jednoduché odpovede o príťažlivosti a hrozbe extrémizmu, no triafajú vedľa. AfD nebola založená v roku 2013 ako extrémistická strana, ako vtedy bola dnes už zakázaná ultrapravicová Pegida. Naopak, vznikla ako projekt nespokojencov v CDU pri riešení krízy v eurozóne.
Zakladateľ strany Bernd Lucke po dvoch rokoch stranu opustil. Aj preto, že ho na poste predsedu nahradila radikálnejšia Frauke Petryová, ktorá v strane vydržala len o dva roky dlhšie. Dnes stranu vedú bývalý maliar a natierač Tino Chrupalla a Alice Weidelová. Napriek tomu, že AfD bojuje proti migrácii a za rodinnú politiku (teda proti LGBTI+ komunite), ekonomická liberálka a obdivovateľka von Hayeka Weidelová dlhodobo žila vo Švajčiarsku s partnerkou zo Srí Lanky a spolu vychovali dve deti.
Už len tieto stručné fakty napovedajú, že v strane existuje viacero politických prúdov (extrémistických i umiernenejších). Dochádza v nej k sporom, strana si však vie navonok ustrážiť jednotu. Spojiť ju dokáže spoločný nepriateľ a stúpajúce preferencie veštiace uchopenie moci. Tú nepreberú ani v Sasku, ani v Durínsku.
V prvej menovanej krajine vládnuca CDU bude radšej vládnuť s ľavicou – so SPD – a so stranou Zelených – v druhej radšej s ultraľavicovou Die Linke či s nedávno založeným Spojenectvom Sahry Wagenknechtovej (BSW), obľúbenou ultraľavičiarkou. BSW získalo 11, resp. 15 % hlasov. Avizovaný mačkopes? Rozhodne áno. A to je aj dôvod, prečo sa AfD darí.
AfD zďaleka nemá vyhraté. Skôr sa vnútorne rozpadne, ako prevezme moc. No keď si v štandardných stranách nebudú spytovať svedomie, môže sa stať čokoľvek.
V Sasku i Durínsku totiž vyhrala s celonemeckými témami ako migrácia, rastúca kriminalita, upadajúca ekonomika, nedostupnosť bývania, zdravotníctvo, vojna na Ukrajine, Green Deal. V bývalých krajinách NDR ma AfD, ale aj BSW i Die Linke o tretinu väčšiu podporu ako na spolkovej (celonemeckej) úrovni aj preto, že východní Nemci sa cítia nedocenení, kultúrne a historicky vykorenení a „zanedbaní“. Ako nedávno napísala pre britský Guardian spisovateľka a novinárka Carolin Würfelová, po páde Berlínskeho múru vyhral len jeden historický príbeh – západonemecký – a východonemecký až na krutosti komunistického režimu bol odložený do zabudnutia.
AfD napomáha aj katastrofálny výkon spolkovej (nemeckej) vlády pod vedením nemastného-neslaného Olafa Scholza. Vláda ekonomických liberálov FDP s SPD proste nemôže fungovať. Nečudo, že je stále rozhádaná. V Sasku získala bývalá tridsaťpercentná SPD 7 %, v Durínsku o percento menej. FDP sa do tamojších parlamentov nedostala a Zelení v Sasku len tesne preliezli hranicu 5 %. Hoci na spolkovej úrovni majú vládne strany dvojnásobnú podporu, spolu majú iba zhruba 33 %, čo je žalostne málo.
Nejednota tzv. semaforovej koalície a nejasný kurz vládneho korábu dávajú opozícii krídla. No voliči okrem CDU/CSU nemajú na výber nič iné ako AfD či BSW. Hoci vláda podniká tvrdé, pred časom nemysliteľné opatrenia proti migrácii a SPD sa snaží robiť sociálnu politiku, je už neskoro. Dôvera voličov je fuč. Dlhoročná koalícia pravicovej CDU/CSU a ľavicovej SPD vzala voličom možnosť vybrať na znak nesúhlasu štandardnú opozičnú stranu. Dlho túto úlohu plnili naľavo Zelení a Die Linke, no pravicoví voliči nemali alternatívu. Medzeru vyplnili politickí hochštapleri z AfD.
AfD zďaleka nemá vyhraté. Skôr sa vnútorne rozpadne, ako prevezme moc. No keď si v štandardných stranách nebudú spytovať svedomie, môže sa stať čokoľvek.