Hoci tentoraz išlo iba o 270 škôl, nevieme, koľko škôl nakoniec dostalo vyhrážky. Maily mohli byť ukryté v spame. Aj začiatkom mája nie všetky školy okamžite zistili, že dostali výhražnú správu, postupne sa však počet škôl vyšplhal nad 1 500. Prvýkrát sa vyhrážky objavili ešte v decembri minulého roka, najmä v Bratislave. Sme svedkami novej, riadne nebezpečnej „hry“? Páchateľom (páchateľovi) hrozí až 25 rokov za mrežami. Predsa sa neboja a skúšajú. A čo robí polícia?
To nevieme, okrem toho, že budovy, kde sa nachádzajú deti, prehľadáva, a vyhrážky odsudzuje. A čudujeme sa? Policajtov, ako už dobre vieme, je málo. A stále ich ubúda. Už tento rok ich 1 300 opustilo políciu. Teraz chýba 3 367 policajtov, neobsadená je štvrtina pracovných miest… Potvrdzuje sa tým trend z minulých rokov. A pravdepodobne, ak sa nič neobvyklé nestane, tento rok sa dosiahne rekord.
Práve v deň výhražných bombových hrozieb bola ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi odovzdaná petícia za zlepšenie pracovných i finančných podmienok. Podpísalo ju 800 príslušníkov zboru.
Vedenie rezortu sa snaží zabrániť hromadným odchodom do výsluhového dôchodku, ale márne. Zdá sa, že „motivačné“ v podobe 5 000 eur na tri roky a 100 eur mesačne na bývanie príliš nezaberá. Nejde totiž len o peniaze, ale aj o pracovné prostredie, vybavenie a celkovú vyťaženosť. A keď si uvedomíme, ako štedro sú nastavené výsluhové penzie dostupné 10–15 rokov pred dovŕšením dôchodkového veku, ani sa nemusíme čudovať.
No možno v poddimenzovanej polícii, kde policajti často nevedia, kde im hlava stojí, ani nemá poriadne kto pátrať. Uvedomujú si to vládni politici?
A podobne ako v minulých rokoch noví mladí policajti nestačia nahradzovať starších a skúsených. Pritom niekoľko rokov trvá zaučenie. To, že niekto skúša „pripravenosť“ oslabenej polície, nie je ani prekvapením.
Čím bude policajtov menej, tým viac si rôzni kriminálnici budú dovoľovať. Aj tí na najnižšej úrovni, nielen „profesionáli“ pri rôznych sofistikovaných finančných a korupčných podvodoch. A pokiaľ policajti nemajú dostatočné vybavenie, budú rožky vytŕčať častejšie. Ale buďme spravodliví, maslo na hlave pri bombových hrozbách má aj SIS. Tá má v rukách väčšie možnosti ako polícia.
Ono sa hlásenie bômb môže brať aj ako trápny žart, žiaci v pubertálnom veku môžu mať z nahlásenia bomby zábavu a radosť, že im odpadne vyučovanie, no pre malé deti to je neúmerný stres. A nie je vylúčené, že sa hrozby budú pravidelne opakovať. Nakoniec, aby školy mohli riadne fungovať, začnú hrozby ignorovať – nič iné im nezostane. Lenže hrozba sa môže raz skutočne naplniť – a potom už bude neskoro.
Je preto načase, aby SIS i polícia začali konečne po páchateľoch náležite pátrať. No možno v poddimenzovanej polícii, kde policajti často nevedia, kde im hlava stojí, ani nemá poriadne kto pátrať. Uvedomujú si to vládni politici?