Boli profesie, napríklad novinárska, kde sa po novembri '89 zamestnania striedali veľmi často, vznikali nové periodiká. Vždy však u personalistov vzbudzovali lepší dojem zamestnanci, ktorí pracoviská až tak často nemenili. Tí lojálni, konzervatívnejší. Dnes to už neplatí. Nezamestnanosť klesá a ľudia mladšej generácie sa neboja dať výpoveď, keď sa im niečo nepáči. Sú sebavedomejší a cieľavedomejší. Nestrácajú čas. Vyplýva to z prieskumu JobsIndex, ktorý poukázal na výrazné medzigeneračné rozdiely.
Slováci sa skrátka dostali do štádia, že dávajú výpovede častejšie, ako ich dostávajú. Z prieskumu JobsIndex pre spoločnosť Alma Career vyplynulo, že najodvážnejší sú mladí ľudia z generácie Z. Na našom trhu práce chýba pracovná sila, a to dáva ľuďom krídla. Vyberajú si. Prečo by sa trápili vo firme, ktorá nenaplnila ich očakávania, keď inde zarobia viac a za lepších podmienok? Samozrejme, neplatí to v každej profesii. Sú aj také, kde si nenavyberáte. V zásade je však dobrá správa, že sa zamestnanci oslobodili a neboja sa riskovať pri hľadaní ideálneho zamestnávateľa. Veď v zamestnaní trávime väčšinu svojho života, väčšinu dňa. Kde sú tie časy, keď lekár či zdravotná sestra pracovali celý život na jednom pracovisku?
Vyspelosť krajiny sa však meria podľa toho, ako sa darí tým najchudobnejším a tu má Slovensko ešte čo doháňať.
Prieskum, ktorému sa podrobilo 1 007 pracovníkov na Slovensku, ukázal, že za posledných 12 mesiacov zmenilo svoje pracovisko 14 percent zamestnancov. Išlo predovšetkým o ľudí vo veku medzi 18 až 24 rokov. Dozvedeli sme sa tiež, že takmer polovica slovenských zamestnancov aspoň uvažuje o zmene zamestnania a desať percent je už rozhodnutých, že dajú výpoveď. Až 78 percent mladých z generácie Z uvažuje o zmene miesta.
O niečo konzervatívnejší sú ľudia vo veku 25 až 34 rokov – medzi nimi rozmýšľa o zmene práce 54 percent. Zhruba podobný počet takto uvažujúcich ľudí je aj v iných vekových kategóriách. No a menej odvážne si už počínajú zamestnanci vo veku 55 až 64 rokov, teda tí, ktorým do odchodu do dôchodku zostáva nie veľa rokov. Je to pochopiteľné, riskovať vo veku, keď si už prácu tak ľahko nenájdete, sa nemusí vyplatiť. O zmene zamestnania preto sníva už iba 26 percent ľudí vo veku blížiacom sa k dôchodku.
Situácia s deväťdesiatymi rokmi je neporovnateľná. Vymýšľať, že zmeníte pôsobisko, mohlo vtedy znamenať upadnutie do hlbokej depresie na dlhší čas, pretože trh práce ešte nefungoval. Ponúk bolo málo, neexistovali internetové portály ponúkajúce prácu, ekonomika sa len preberala zo zakliatia, zásadne sa menili ceny výrobkov a prácu ste si našli skôr po známosti ako cez úrad práce. Rodili sa malí podnikatelia, národné podniky zanikali.
Tento rok bola miera nezamestnanosti opäť rekordne nízka, priblížila sa k piatim percentám. Trend znižovania sa drží už posledné tri roky. Medziročne klesol počet ľudí bez práce o vyše 15-tisíc. Pre spoločnosť sú problémom najmä dlhodobo nezamestnaní, ale aj ich počet sa prvýkrát za tri roky znížil pod hranicu 100-tisíc. Práce je teda dosť. Vyspelosť krajiny sa však meria podľa toho, ako sa darí tým najchudobnejším a tu má Slovensko ešte čo doháňať.