Slovenské školstvo je dlhé roky na lopatkách. Chýbajú peniaze aj učitelia, žiaci nerozumejú prečítanému textu a pri medzinárodných testoch končia hlboko pod európskym priemerom. Diplomy z niektorých škôl nemajú žiadnu cenu, prekvitá plagiátorstvo, mnoho mladých odchádza radšej študovať do zahraničia, kde potom i zostávajú.
Naše školstvo pripomína ťažko chorého pacienta, ktorý sa potrebuje postaviť na nohy, no každý lekár (minister) mu predpisuje iné lieky. Spravidla každé štyri roky (vždy po voľbách), niekedy aj častejšie. Taká liečba však nikoho nevzkriesi.
Nedokáže to ani Drucker. Aby jeho „nežná revolúcia“ uspela, musí byť dlhodobá, založená na dohode s odborníkmi, ale najmä s opozíciou. Inak opäť hrozí, že ak sa zmení vláda a nastúpi nový minister, starú koncepciu hodí do koša a začne presadzovať vlastné predstavy.
Chýbajú nám ciele – nie na jedno volebné obdobie, ale dlhodobé. Aké Slovensko chceme mať o desať či dvadsať rokov?
Keď sa stal v roku 2012 šéfom rezortu Dušan Čaplovič, za vzor reforiem si vybral Fínsko, ktoré má jeden z najlepších vzdelávacích systémov na svete. Nepochodil, no jeho myšlienka nebola zlá. Od Fínska by sme sa totiž mohli veľa naučiť.
„Ak chcete investovať do budúcnosti, investujte do učiteľov,“ povedala kedysi pre Pravdu fínska odborníčka na školstvo Kristiina Volmari. Byť vo Fínsku učiteľom je česť, je to prestížne a dobre ohodnotené zamestnanie, o ktoré je veľký záujem.
Čítajte viac Učiteľom musíte veriť, hovorí fínska odborníčka na školstvo
Hlavné však je, že školstvo je pre Fínov priorita. Už v 60. rokoch si uvedomili, že ich jediným „prírodným bohatstvom“ sú vzdelaní ľudia. A tak si stanovili ciele aj spôsob, ako ich dosiahnuť.
To, čo je pre úspech týchto reforiem kľúčové, je kontinuita. Vo Fínsku sa všetky politické strany dohodli, že do koncepcie vzdelania nebudú zasahovať. Aj keď sa menili vlády a ministri, všetci pokračovali po vytýčenej ceste.
Čítajte viac Fínske školstvo? Dobrý vzor rovnosti
Podobne postupoval Singapur, malý ostrovný štát, ktorý má 5,6 milióna obyvateľov. I jeho vzdelávací systém patrí k svetovej špičke, pričom žiaci vynikajú predovšetkým v matematike, prírodných vedách a v čítaní s porozumením. Táto bývalá britská kolónia dospela koncom 80. rokov k podobnému záveru ako Fíni – aby prosperovala, nutne potrebuje zreformovať školstvo.
Jej experti preto skúmali vzdelávacie systémy viacerých krajín a na základe toho vytvorili v roku 1991 vlastnú koncepciu. Učebné osnovy zostavili tak, aby podporili rozvoj myslenia a schopnosť riešiť problémy. Dôraz kládli hlavne na matematiku, ktorú má dnes rado až šesť z desiatich singapurských školákov. Aký rozdiel oproti Slovensku, kde „matika“ rozhodne nepatrí medzi obľúbené predmety!
Čítajte viac Singapurský odborník: Deti treba učiť matematiku
Krajiny ako Fínsko a Singapur mali víziu a ciele, za ktorými dlho a trpezlivo kráčali. Akú víziu má Slovensko? A nielen v školstve, no aj v zdravotníctve, doprave a v ďalších oblastiach? Vieme vôbec, čo chceme? Nedokážeme dokončiť ani diaľnicu do Košíc či postaviť poriadnu nemocnicu. Chýbajú nám ciele – nie na jedno volebné obdobie, ale dlhodobé. Aké Slovensko chceme mať o desať či dvadsať rokov?
Kým si to politici neuvedomia, budeme iba prešľapovať na mieste. A krajina bez vízie nemá budúcnosť.