Voda tam nepriniesla vykúpenie zo sucha, ale napáchala obrovské škody na majetku ľudí aj poľnohospodárov.
Život na Slovensku a spolu s ním aj hospodárenie na pôde sa mení. Nie pozvoľna, ale radikálne a nielen ako dôsledok spoločenských zmien, ktoré sa odohrali v roku 1989. Meteorológovia, ktorí skúmajú vývoj počasia, si všimli, ako sa krajina v priebehu posledných dekád začala otepľovať. Súčasne sa objavil fenomén miernych zím bez snehu, studených jarí, dlhých období sucha a náhlych výdatných dažďov. Prostredie, v ktorom žijeme, je iné, ako bývalo. Posledné udalosti iba podčiarkli, že na prichádzajúce zmeny reagujeme s oneskorením.
Meteorológovia, ktorí skúmajú vývoj počasia, si všimli, ako sa krajina v priebehu posledných dekád začala otepľovať. Súčasne sa objavil fenomén miernych zím bez snehu, studených jarí, dlhých období sucha a náhlych výdatných dažďov. Prostredie v, ktorom žijeme, je iné, ako bývalo.
Niektoré veci prehliadame a o iné sa nestaráme. Všimnime si, ako do poľnohospodárskej krajiny vstúpila výstavba – jednak priemyselných parkov, jednak rodinných domov. Mnohé vytopené domy stoja tam, kde by stáť nemali, lenže niektorí ľudia chceli bývať v blízkosti riek. Môj dom, môj hrad, postavím si ho tam, kde chcem ja. Ešte nikdy nebola na Slovensku výstavba taká živelná, neplánovaná a nerozumná ako v posledných troch dekádach. Krajine nepomáha, ale škodí jej aj ľuďom, čo ju obývajú.
Potoky a rieky sa po výdatných zrážkach rýchlo zaplnili vodou a nádrže, ktoré ich mali zachytiť, sa naplnili po okraj. Niekde sa vyliali aj preto, že sa v nich usalašili bobry, urobili si hrádze a keď prišli tri dni nepretržitého dažďa, nešťastie bolo hotové. Ale nielen preto. V Radošovciach, kde sa voda z takejto nádrže vovalila na družstevný dvor a zaliala priľahlé dve ulice domov, a potom aj 30 hektárov polí, to miestne družstvo pripisuje aj nedostatočnej starostlivosti vodohospodárov o vybudované diela. V dedine ich mimochodom majú dve.
Slovenskej vodohospodárskej a melioračnej sústave s vodnými nádržami a tisíckami kilometrov kanálov sa desaťročia nevenovala patričná pozornosť, lebo štát nenachádzal na prevádzku svojich podnikov potrebné peniaze. V koľkých dedinách ako napríklad v Kuchyni alebo Rohožníku na Záhorí tŕpli, či ich priehrady vydržia?
Rok 2024 bude v mnohom prelomový. Aj víno, ktoré sa tohto roku urodí, bude iné. Ak sa inokedy v septembri oberačky hrozna ešte len začínali a trvali po celý október, teraz sa skončia o mesiac skôr. Hrozno je južansky sladké, slnko si odpilo z úrody 20 možno 30 percent. Bobule s cukornatosťou nad 25 stupňov – prv zriedkavosť – nie sú ničím výnimočným. Stávame sa krajinou, kde sa začína dariť červeným vínam. Aké však budú biele a ružové vína? Uchovajú si povestnú ihravú kyselinu?
Čelíme zmenám, aké sme si ešte nedávno nevedeli predstaviť. Hovorí sa, že pred veľkou vodou sa nedá ujsť, rovnako nemožno ujsť ani pred tým, že sa poctivo postavíme zoči voči tomu, čo prináša klimatická zmena.