I keď tento koaličný partner nepridal svoje hlasy k zvolaniu mimoriadnej schôdze na odvolanie Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady a hoci sa niektorí koaliční poslanci vyslovovali záhadne alebo skôr odmietavo k otázke, ako budú hlasovať, predsedníctvo Hlasu napokon prijalo rozhodnutie, že odvolanie Šimečku nepokazia. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok tvrdil, že všetci členovia klubu budú hlasovať ako jeden muž – za odvolanie opozičného lídra. No chybička sa „vlúdila“… Vlastne – hneď tri chybičky.
To, že Šimečka padne, sa teda dalo čakať. Ak tu pre niekoho bola ešte iskierka nádeje, že v tajnom hlasovaní predsa len dostatočný počet poslancov koaličných strán vypovie poslušnosť, tak nie, nestalo sa tak. Žiada sa sarkasticky dodať, že takéto „zlyhania“ sa zvyknú pritrafiť len v tábore dnešnej opozície, ktorá – ani nie omylom – si odvolá nieže podpredsedu parlamentu, ale celú vládu. Ale to je iný príbeh, veľakrát prežutý. „Ficovi“ poslanci, teda poslanci dnešnej koalície, poslúchajú na slovo.
Šimečka padol, koalícia spečatila svoju moc, Danko a Michelko budú na koni. Opozícia teda dostala lekciu, vládny valec nabral na sile a jeho „pasažieri“ nabrali na sebavedomí.
Ale, nie všetci! Traja koaliční konali „podľa vlastného svedomia“. A rozumu. Roman Malatinec, Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš z Hlasu si neprevzali hlasovacie lístky, čo sa vôbec nepáči SNS. Tá vyjadrila poľutovanie nad tým, že „traja poslanci zo strany Hlas nepodržali koalíciu“. SNS vraj verí, že je to „jednorazový jav strany Hlas“. Žiada sa dodať, že veriť môže…
Aj keď je odvolávanie Šimečku smutnou epizódou pripomínajúcou časy, keď vládol pevnou rukou Vladimír Mečiar, na niečo bola táto exhibícia moci predsa len dobrá. Ak ešte niekto mal nejaké pochybnosti o vládnej koalícii, ak si ešte pred pár týždňami niekto myslel, že všetky tie petície majú nejaký zmysel a napríklad esenesácka ministerka kultúry bude pre nespokojnosť časti verejnosti a umeleckej obce odvolaná, tak nie, nebude a petície poslúžia len ako prieskum verejnej mienky, nie ako apel s reálnym dosahom na situáciu.
Tú má Fico pevne pod kontrolou. Pre opozíciu to zas môže pôsobiť motivačne: niet inej cesty, ako vyhrať voľby. No to tak skoro nebude. Čaká nás, pravdepodobne, ešte minimálne jedno obdobie Ficovej vlády, aj keď mu Šimečka odkazuje, že ho vo voľbách porazí. Ktovie, prečo si je taký istý.
PS v posledných voľbách zmobilizovalo maximum svojich voličov a zrejme dosiahlo svoj strop. Aj keď mu prieskumy dávajú nádej, stále je tu otázka koaličného potenciálu alebo skôr ochoty ísť s niekým z opozície do vlády. „Kultúrne vojny“ nepustia. Napokon, vládu zostavuje ten najsilnejší a podľa prieskumov je to stále Smer. Ale voľby sú ďaleko.
Šimečka padol, koalícia spečatila svoju moc, Danko a Michelko budú na koni. Opozícia teda dostala lekciu, vládny valec nabral na sile a jeho „pasažieri“ nabrali na sebavedomí. No zároveň sa ukázalo, že koalícia má aj drobné trhlinky… A tie sa môžu zväčšovať.