Opoziční politici kritizujú jednotlivé opatrenia, pričom ani nevedia prečo. Majú dokonca odlišné názory ako viacerí pravicoví ekonómovia či bývalí pravicoví politici. Ak sa ich novinári spýtajú, čo by robili, nevedia zmysluplne odpovedať. Jednoznačne nie sú doma v hospodárskej politike a v ekonomických otázkach. Koniec koncov stačí sa pozrieť do ich životopisov. Na vstup do politiky totiž nestačí odborné zázemie a poctivá prax, ale schopnosť robiť marketingovú šou, zabávať a okázalo sa predvádzať na sociálnych sieťach.
To neznamená, že konsolidačný balíček je bez chýb. Vôbec nie. Zavedenie dane na finančné transakcie podľa vzoru Maďarska si určite zaslúži kritiku. No opozícia kritizuje aj zrušenie nespravodlivého rodičovského dôchodku – celosvetového experimentu z dielne strany „multiotecka“ Borisa Kollára, jeho bývalého ministra Milana Krajniaka (jeho poradcu Vladimíra Palka), ktorý už Kollárovu potápajúcu sa loď stačil opustiť.
Sme len na začiatku, preto akákoľvek racionálna kritika balíčka ho dokáže zlepšiť ešte do vyhotovenia štátneho rozpočtu, ako aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Vláda totiž urobila presne to, čo mala: z celkového deficitu ukrajuje postupne. Akékoľvek razantné zásahy by totiž ekonomike viac uškodili, ako pomohli. To je jedna zo zásad hospodárskej politiky.
Úspech konsolidácie závisí aj od opozície – či sa podujme na racionálnu kritiku a zmysluplné návrhy, alebo budú z úst jej politikov znieť iba iracionalistické populistické výkriky. No ktovie, či je to v jej v intelektuálnej výbave.
Nedá sa preto vylúčiť, že v budúcom roku sa sadzby DPH ešte mierne zvýšia. Zníženie sadzby na základné potraviny a lieky z 10 na 5 % ani veľký zmysel nedáva. Rovnako z 20 na 19 % – to by sa mohlo opraviť teraz na jeseň. A päťpercentná sadzba na jedlá v reštauráciách ani omylom turistický ruch nepodporí – je to vyhodenie štátnych peňazí z okna.
No keď sa hovorí o podpore ekonomického rastu či vedy a výskumu, tak je to opäť odborné nedorozumenie. Naliatie peňazí do vedy a výskumu rast nepodporí ani v budúcom, ani v ďalších rokoch (v spoločenských vedách by sa úplne minulo účinku).
Rast sa dá najrýchlejšie podporiť ústretovým prístupom k inovačným nápadom, adresnou zmenou v odpisovej politike, znížením daní pre malé podniky – to sa aj navrhuje – investíciami (plán obnovy a eurofondy) a podporou exportu – tu sme žiadne náznaky nezaznamenali. Hoci podpora rastu neznamená priame úspory, vyšší rast sa premietne do vyšších príjmov štátu a tým do nižšieho deficitu.
Úplne ako z ríše divov znejú volania po prepúšťaní v štátnej správe. Hoci premiér tento páčivý populistický zámer vopred ohlásil, je to nezmysel. Zamestnancov v štátnej správe nemožno prepustiť lusknutím prstov len preto, že štát potrebuje šetriť (ohlásené zmrazenie platov môže viesť k dobrovoľným odchodom). Musí tomu predchádzať personálny audit a reforma vedúca k flexibilite prijímania a prepúšťania v štátnej službe. Namiesto hádok by sa opozícia a koalícia mohli podujať pripraviť spoločnú reformu.
Maslo na hlave totiž majú obe strany. Opozícia tým, že Hegerova vláda doviedla verejné financie pred kolaps, a súčasná koalícia zase tým, že v čase hojnosti v predcovidovej dobe neuskutočnila nevyhnutné reformy (ako v iných štátoch). Konsolidácia vôbec nie je záležitosť iba vlády. Z úspechu bude ťažiť celá krajina, z neúspechu naopak. Úspech závisí aj od opozície – či sa podujme na racionálnu kritiku a zmysluplné návrhy, alebo budú z úst jej politikov znieť iba iracionalistické populistické výkriky. No ktovie, či je to v jej v intelektuálnej výbave.