Zachrániť ju nateraz môže paradoxne iba opozícia. Tá ju chce totiž odvolávať v parlamente. Samozrejme, koaličné strany ju podržia, nenechajú opozíciu vyhrať.
To nič nemení na fakte, že Dolinková sa v úrade nemusí dožiť ani rok vo funkcii. A povedzme si pravdu, nikto neočakával, že na čele takého chúlostivého rezortu vydrží celé volebné obdobie. Veď na ministerskej stoličke rezortu zdravotníctva sa dlho neohriali ani väčšie politické a odborné kapacity. A vystriedalo sa ich od roku 1989 veru dosť.
Už samotné vymenovanie Dolinkovej na čelo rezortu nebolo pravdepodobne najšťastnejšie. Hlas mal na výber. Do funkcie mohol nominovať bývalých ministrov – Richarda Rašiho a Tomáša Druckera. Prvého menovaného mohol na poste ministra investícií a regionálneho rozvoja pokojne zastúpiť Michal Kaliňák.
A Dolinková mohla byť štátnou tajomníčkou s vymedzeným záberom – čo by jej viac pasovalo. Pretože Dolinková síce bola expertkou na ambulantnú starostlivosť, ale v nemocničnej oblasti a zvlášť v priliehajúcom biznise sa príliš neorientovala. Mnoho rôznorodých záujmov, podnikateľských skupín, predražené nákupy či cyklické zadlžovanie nemocníc sa pred ňou vopred črtalo ako neprekonateľná prekážka, ktorá jej časom môže zlomiť väzy.
Naše zdravotníctvo už len v porovnaní s českým je zjavne podvyživené. A to sa lusknutím prstami, bez reforiem, nepodarí nijakému, ani zdatnému, ministrovi vyriešiť. No zastavenie vyciciavania a krvácania nemocníc by bol veľký pokrok.
Za necelý rok od jej nástupu do funkcie sa v podstate v zdravotníctve nič hmatateľné nezmenilo. Všetko sa vrátilo do starých koľají. Rezortu chýbajú peniaze, nemocnice sa stále zadlžujú – žiadna nádej na obrat – zdravotné poisťovne sú v mínuse, presakujú informácie o neefektívne vynaložených financiách v niektorých nemocniciach, štát nemieni zvýšiť podiel na financovaní zdravotníctva, zisky a marže podnikateľov v zdravotníctve veselo rastú…
Vláda sa snaží v konsolidačnom balíčku zmraziť valorizáciu platov lekárov a zdravotného personálu. Lekári už začali zbierať výpovede z tzv. nadčasových hodín. Premiér ministerke jednoznačne odkázal, že buď urobí poriadok sama, alebo to urobí niekto iný.
A má pravdu. Taký komplikovaný a náročný rezort si skutočne žiada tvrdšiu ruku, ktorá dokáže buchnúť do stola. A nie je tajomstvom, že na Dolinkovej stoličku si brúsi zuby najmä stranícky kolega z Hlasu a minister školstva Tomáš Drucker. Lenže dokázal on pred ôsmimi rokmi pohnúť rezortom? A keď Fico a Danko kritizujú ministerku, ako sa za ich vlád v minulosti pohlo zdravotníctvo vpred?
Pretože po nešťastných dobrodružných reformách ministra Zajaca rezort tvrdou rukou riadil podpredseda Smeru a bývalý predseda NR SR Pavol Paška. A nie je tajomstvo, ako priznal v minulosti Fico, že exministerka Kalavská nebola ministerkou za Smer, ale človekom SNS. Keď sa rezort nepohol z marazmu doteraz, kde máme záruky, že sa tak stane v budúcnosti?
Zdravotníctvo potrebuje reformu. Niežeby sa čiastkové postupne nezavádzali, ale postupujú pomaly a s veľkými zádrhmi. No ani to nič nemení na fakte, že naše zdravotníctvo už len v porovnaní s českým je zjavne podvyživené. A to sa lusknutím prstami, bez reforiem, nepodarí nijakému, ani zdatnému, ministrovi vyriešiť. No zastavenie vyciciavania a krvácania nemocníc by bol veľký pokrok. A to by sa novému ministrovi mohlo azda konečne aj podariť.