Kontroverzná novelizácia Trestného zákona, rušenie špeciálnej prokuratúry, tesné zvolenie Petra Pellegriniho za prezidenta, atentát na premiéra, ktorého život visel na vlásku, či rušenie RTVS (vznik novej STVR, ktorá dodnes nemá riaditeľa) a iné neočakávané kroky, ktoré zamávali emóciami ľudí, by v inej dobe poriadne zamiešali preferenciami strán. Znamená to jedno: slovenská spoločnosť je hlboko polarizovaná a voliči sú zakopaní v zákopoch.
Ani koalícia, ani opozícia sa neoslabili. Napriek tomu, že kontroverzné zmeny v oblasti spravodlivosti a kultúry nenechali chladnými ani sympatizantov Smeru a Hlasu, voliči tieto strany neopustili. Prekvapením rozhodne je, že Hlas ani po tom, čo bol jeho predseda zvolený za prezidenta, sa neoslabil. A Smer mu neuchmatol voličov ani po atentáte na premiéra. Hoci Hlas má dosť úzke voličské jadro, zatiaľ sa drží.
No je to stále bublina a uvidíme, či obľubou nezamáva zlyhanie jeho ministerky v rezorte zdravotníctva. Skôr sa zdá, že voliči „prezidentskej“ strany nemajú alternatívu. Smer sa pre nich z viacerých dôvodov nestal prvou voľbou. A to aj napriek tomu, že tón počas roka nielen v koalícii, ale v celej spoločnosti udával Robert Fico.
Preferencie strán sa po dobe výkyvov v poslednom roku konečne usadili. No už čoskoré „plody“ konsolidácie môžu poriadne zamiešať karty.
SNS vystužená externistami ako Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová, Tomáš Taraba, otec a syn Kuffovci či Peter Kotlár síce vo viacerých prieskumoch spadla dolu a v eurovoľbách pohorela, stále si udržuje kontakt s päťpercentnou hranicou. O tom, či by vo voľbách opäť tesne prekĺzla do NR SR (rovnako konkurenčná Republika), sa rozhodne znovu až vo finiši pred voľbami.
Na strane opozície sa tiež neudiali žiadne dramatické preskupenia. Zarazil výraznejší prepad Matovičovho hnutia Slovensko pod hranicu 5 %. Zmena značky z OĽaNO mu zjavne nepomohla. Už vo voľbách v poslednej chvíli Matovič nafúkol výsledok presne cielenou kampaňou na určité skupiny občanov na východe krajiny v štýle á la “šmejdi“.
No Matoviča poškodzuje najmä to, že sa od neho dištancujú a neprizývajú ho na spoločné akcie ostatné opozičné strany. Netreba opomínať, že polovička bývalého OĽaNO je v ukrytá v Demokratoch. No ani im sa stále nedarí preraziť. SaS výmena na poste predsedu neublížila ani nepomohla. Strana ničím originálnym neoslovuje. KDH si dokázalo zachovať svoju nezávislosť, no márne hľadá potenciál na rozširovanie sa.
A to sú dôvody, prečo Progresívne Slovensko v opozícii dominuje. Ba od volieb sa ešte posilnilo: preferencie mu mierne narástli a dýcha na chrbát Smeru. No strana má stále oklieštenú členskú základňu, nie je ukotvená v regiónoch a svoju silu čerpá najmä z podpory vo väčších mestách (najmä v Bratislave). To je zatiaľ málo na to, aby sa stala hýbateľom slovenskej politiky.
Napriek všetkým turbulenciám a emočnému vypätiu priniesol uplynulý rok aj jedno pozitívne posolstvo: preferencie strán sa po dobe dramatických výkyvov a nestability už od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej konečne usadili. No už čoskoré „plody“ konsolidácie môžu poriadne zamiešať karty.