Štát má zas finančné problémy a peniaze do štátneho rozpočtu sa usiluje získať, ako sa dá. Okrem konsolidačného balíčka, ktorý občanom prinesie zdraženie všetkého možného, si chce vláda od ľudí peniaze požičať.
Zo spomínaných 49 miliárd eur „ležiacich ladom“ sumu 35 miliárd eur tvorili v júni vklady splatné na požiadanie. Ďalších 11 miliárd bolo na termínovaných vkladoch a zostávajúce tri miliardy pripadali napríklad na vklady s výpovednou lehotou. Práve o tieto peniaze má štát záujem.
Toho, kto peniaze nemá, sa táto ponuka štátu netýka. Tí, čo majú peniaze navyše a môžu si dovoliť ich investovať, teda nejaký čas im nebudú chýbať, sa nad týmto spôsobom zhodnotenia svojho majetku môžu zamyslieť. Zapojiť sa do kúpy dlhopisov môžu od sumy 1 000 eur. No ak ste práve predali dom, auto alebo akokoľvek ste prišli k väčšej sume, ktorú nevyhnutnete nepotrebujete minúť, môžte si nakúpiť dlhopisy hoci aj za milión eur.
Štát takto konkuruje bankám a nič až také extrémne výhodné neponúka. Občan môže pokojne investovať prostredníctvom bánk a ich produktov. Pri kúpe dlhopisov získa nejaký výnos, teda investované peniaze sa mu vrátia, ale s nejakými percentami navyše. Očakávaný výnos by mohol byť na úrovni okolo troch percent. Napríklad dvojročné dlhopisy dokáže na finančnom trhu vláda predať s výnosom okolo 2,75 percenta.
Štát nebude tieto peniaze používať na financovanie infraštruktúry, potrebuje nimi kryť dlh. No občana ako investora či veriteľa to nemusí až tak zaujímať. V marci 2025 by chcel štát prostredníctvom spoločnosti Ardal predať bežným ľuďom dlhopisy v objeme 300 miliónov eur, pričom dlhopis bude mať nominálnu hodnotu tisíc eur, čo je aj minimálna suma investície.
Je kúpa dlhopisu pre občana výhodná alebo nie? Na to si netrúfajú odpovedať ani ekonómovia. Aj pri kúpe štátnych dlhopisov platí, že sa treba riadiť intuíciou a najmä finančnou gramotnosťou. Na jej posilnenie štát rozbehne kampaň. O peniaze by občan nemal prísť, otázne je len to, koľko zarobí a či by inde nezarobil viac.