Inak to ani asi nešlo, pretože situácia je neúnosná. Bájkam o tom, že takmer všetci migranti sú utečenci z vojnových alebo nebezpečných krajín, už dávno odzvonilo: nikto im neverí. To neznamená, že do Európy neutekajú za desivých podmienok aj ľudia ohrození na životoch v Afrike a Ázii. Určite áno.
No väčšinu tvoria ekonomickí migranti utekajúci za vidinou tučných zárobkov, ktoré im umožnia uživiť celú rodinu niekde v ťažko skúšanej, chudobnej krajine v Afrike či na Blízkom a Strednom východe. Podstupujú obrovské riziko, sú schopní kriminálnym a brutálnym prevádzačom zaplatiť tučné sumy, len aby sa dostali do vytúženej Európy. Už nemožno pred tým zatvárať oči.
Ani sľuby „veriacim“, že migranti budú prínosom pre európsku ekonomiku (ako napríklad v bohatých ropných krajinách okolo Perzského zálivu), sa nenaplnili. Vlastne ani nevieme, koľko migrantov pracuje legálne, koľko načierno a koľko nerobí úplne nič. Začlenenie sa nekoná, ak áno, tak v minimálnej miere. V niektorých západoeurópskych lokalitách sa situácia stáva neúnosnou. Strkať hlavu do piesku už nejde.
Už aj najväčší optimisti uznávajú, že sa kardinálne mýlili. Jednoduché riešenie migrácie neexistuje. Čo sme si navarili, to si budeme musieť aj zjesť.
Talianska pravicová vláda Giorgie Meloniovej sa dohodla podľa vzoru Austrálie s Albánskom a začína posielať migrantov do tamojších centier, kde prebehne celý azylový proces pod kuratelou talianskych úradov. Mesačne by Albánci mali zvládnuť 1 000, maximálne až 3 000 migrantov. No prvú várku 12 migrantov súd poslal naspäť (nepochádzali z bezpečných krajín). Meloniovú chváli aj nový britský ľavicový premiér Starmer. Hovorí o vláde pragmatizmu. Nečudujme sa, Veľká Británia čelí rovnakým problémom ako Taliansko a nevie si rady.
Nemecko už ani neplánuje zrušiť kontroly na hraniciach, ktoré evidentne prinášajú úžitok. Schengenské pravidlá sú mu ukradnuté. Sú lepšie kontroly na hraniciach v schengenskom priestore alebo účinná ochrana vonkajších hraníc EÚ? Nemecký parlament práve schválil migračný balíček, ktorým sa sprísňuje migračná a azylová politika. Po teroristickom útoku v Solingene už nebolo možno otáľať a zametať rôzne incidenty pod koberec. No opatrenia v zákone nakoniec ľavicové krídlo vládnej SPD dokázalo dosť zmäkčiť. A migranti sa nestali žiadnym prínosom pre nemeckú ekonomiku. Tá sa rúti do katastrofy.
Aj nemecká predsedníčka EK Ursula von der Leyenová obracia. Hoci EÚ schválila nedávno migračný pakt, ktorý má platiť od roku 2026, už dnes je jasné, že nebude stačiť. Nielen preto, že Španielsko a iné krajiny požadujú skoršie uvedenie do praxe. Holandsko a Maďarsko žiadajú zase trvalú výnimku z úniových pravidiel. No a Poľsko je v koncoch. Bieloruský diktátor Lukašensko so svojím „kamarátom“ Putinom cielene dováža migrantov na poľsko-bieloruskú hranicu. Vôbec im nejde o lepší život migrantov, ale o vyrábanie problémov v EÚ. Lenže nedeje sa to aj inde? A sú tí migranti iní ako tí v Stredomorí?
Už aj najväčší optimisti uznávajú, že sa kardinálne mýlili. Jednoduché riešenie neexistuje. Bude to mix: posilnenie vonkajších hraníc, taliansky model (hľadajú sa krajiny ako Albánsko), sprísnenie azylového konania a urýchlené posielanie naspäť do domovských krajín, ďalšie dohody s krajinami ako Egypt a Tunisko (hovorí sa o normalizácii vzťahov so Sýriou), nastolenie pravidiel pre legálnu migráciu. Čo sme si navarili, to si budeme musieť aj zjesť.