No ani uvedené fakty nie sú úplne pravdivé. Ako priznal predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský, väčšina lekárov, ktorí podali výpovede, dostane pridané o 9,5 % – tak totiž majú uvedené v pracovných zmluvách. A sestry, o ktoré sa lekárski odborári pred dvomi rokmi tiež „bili“, dostanú pridané presne podľa dohody spred dvoch rokov.
LOZ má na jednej strane pravdu: nízke platy vyháňajú našich lekárov do zahraničia. A zdôrazňuje, že veľa lekárov sa na Slovensko vrátilo iba pre dorovnávanie platov s Českom, Rakúskom či Nemeckom. Druhým dychom ale dodávajú, že za rieku Morava sa neodchádza iba pre platy, ale aj pre zle nastavený atestačný proces. A tiež tvrdia, že často uvádzaná priemerná mzda lekára 4 800 eur, ako to vyplýva z výskumu think tanku INEKO, nie je pravdivá. Áno, vzťahuje sa iba na ambulantných kolegov (všeobecní lekári si prídu na vyše 5 000 eur). Keď sa však neznalý človek započúva do výkladu odborárov, nadobudne dojem, ako sa oni chudobní obetujú denne pre nás všetkých.
LOZ vyzýva ministerstvo, aby zverejnilo hodinové mzdy i koľko lekárov a sestier v tej-ktorej nemocnici pracuje. Nový minister Šaško by mal výzvu prijať, aby sme boli v obraze. No pozrime sa na oficiálne tabuľky (platy lekárov sú nadviazané na priemernú mzdu): atestovaný lekár s 30-ročnou praxou má základný plat vyše 3 900 eur, neatestovaný bez praxe 1 956 eur a atestovaný bez praxe si príde na 3 027,50 eura. Málo? A k tomu príplatky za nadčasy. Áno, lekárov je v nemocniciach málo, a preto mnohí musia slúžiť nadčasy, aj nezákonné – niekto robotu musí urobiť. A že sú z toho mnohí unavení a následne podráždení, ide to na úkor kvality, netreba zdôrazňovať.
Čo okrem vyhrážok ponúkajú lekári za rast platov v čase konsolidácie? Empatickejší prístup k pacientom, najmä k starším? Lepšiu starostlivosť? Niečo za niečo.
Lekári chýbajú v nemocniciach aj preto, lebo tie nemajú finančné zdroje na nových (aj 80 % výdavkov putuje na mzdy). Odborári by aj vedeli, kde nájsť nové zdroje, a prstom ukazujú na prudký nárast ziskov súkromných investorov v zdravotníctve v čase, keď celý sektor krváca. Potom nie div, že dvaja najbohatší Slováci vlastnia zhodou okolností najväčšie firmy v sektore. Kde v Európe to tak ešte je? A oproti Česku vraj diametrálne viac míňame na lieky a diagnostiku. Prečo?
No je úlohou odborárov miešať sa do manažovania zdravotníctva? Áno aj nie. Rozhodne na nešváry z praxe treba upozorňovať. A každá rada je dobrá. To nič nie je platné, keď naši politici si roky nevedia so zdravotníctvom rady, aj „zásluhou“ slabých ministrov. Nový minister z Hlasu síce okamžite vyboxoval pre lekárov 100 miliónov eur navyše, ale lekárom posiela odkazy cez sociálne siete namiesto toho, aby si s nimi sadol za jeden stôl…
Situáciu by nemal bagatelizovať ani premiér Fico, ako to urobil v pred voľbami v roku 2016. Riadne na to doplatil. No mal by sa spolu s ostatnými politikmi pýtať lekárov aj na B: Čo okrem vyhrážok ponúkajú za rast platov v čase konsolidácie? Empatickejší prístup k pacientom, najmä k starším? Lepšiu starostlivosť, diagnostiku a liečbu (nepoužívajú sa diagnostické prístroje nadmerne a lieky zbytočne)? Menej zbytočných úmrtí na 1 000 obyvateľov? Koľko lekárov má až príliš naponáhlo z nemocníc do svojich súkromných ambulancií? Niečo za niečo.