Je pravda, že lekárov by mali odmeňovať riaditelia, lebo oni majú prehľad, čo robia a ako kvalitne. Aj to aj napriek tomu, že mzdy lekárov i ostatného zdravotníckeho personálu určujú tabuľky. No priestor na osobné odmeňovanie existuje. Otázka je, aké veľký by mal byť. Na to by však museli mať riaditelia aj voľné peniaze. A tie nemajú. Aj preto nedokážu často zaplatiť nové posily, najmä skúsené, aj keď lekári na niektorých oddeleniach sú preťažení. No manažmenty nemocníc musia povedať, aké majú možnosti.
Veď zatiaľ ani nepotvrdili, ani nevyvrátili, či lekárskymi odborármi (všimnime si, že Zoltán Jány a Miroslav Mendel, ktorých vidíme po boku Petra Visolajského, sú veľmi zdatní podnikatelia v súkromnej sfére…) avizované výpovede vyše 3 000 lekárov (viac ako polovica z celkového stavu) sú pravdivé. Dostali vedenia nemocníc na stôl skutočne toľko výpovedí? Ak áno, majú nejaké „páky“, ako lekárov presvedčiť, aby zostali. Lebo nenahovárajme si, aj lekári platia hypotéky, živia rodiny a nie na každého čakajú v Česku či v Nemecku so štedrou pracovnou ponukou. Lenže spoliehať sa iba na to nemožno.
Ako vlastne zabrániť šafáreniu v nemocniciach? Hovorí sa o transformácii na akciové spoločnosti. No takáto premena zaváňa skrytou privatizáciou. A nebol by to rozhodne jednoduchý a rýchly proces. Najprv by bolo nutné nemocnice oddlžiť. Ich dlh predstavuje zhruba jednu miliardu eur. Kde na to vziať, keď štátna kasa prechádza konsolidáciou? Lenže niečo urobiť treba.
Lekári by mali prestať fňukať, že majú nízke platy. Nie je to pravda. Keď si všetci uťahujeme opasky, musia si aj oni trochu hlbšie siahnuť do vrecka, inak dosť plného.
V septembri Súdny dvor EÚ konštatoval, že nemocnice porušujú európsku smernicu. Totiž priemerná splatnosť faktúr je 397 dní, mali by sa platiť do 60 dní. Ak budeme toto rozhodnutie ignorovať, hrozí nám pokuta zhruba 800-tisíc eur, plus denne za oneskorenie ďalších 50-tisíc eur. Niečo sa stať musí, to je jasné. Lenže čo, to nám z kompetentných ešte nikto neprezradil. A vedia vlastne, čo chcú robiť?
Ak akciovky majú zabrániť odsúvaniu riešenia problémov (nabaľovaniu dlhu), ako sa to deje v štátnych nemocniciach, len preto, že majú dozorné orgány, tak prečo kontrolné orgány neurobiť priamo v štátnych nemocniciach? Lebo napriek viacerým racionalizačným opatreniam za posledných 10–15 rokov sa opakované zadlžovanie nedarí riešiť.
Za žalostný stav však nemôžu iba nemocnice, ale aj zdravotné poisťovne. Súkromné svojím dielom, štátna svojím. Zdá sa, že v štátnej je poriadny neporiadok. Nevie sa, kde sa peniaze strácajú. Nie je konečne čas na stransparentnenie tokov peňazí v tomto štátnom kolose? No aj vlády majú maslo na hlave, do zdravotníctva sa zo spoločného koláča (HDP) odkrajuje menej ako inde, napríklad v Česku. Stačí sa pozrieť do štatistík.
Preto je čas na rázne kroky a reformy. Lekári by mali prestať fňukať, že majú nízke platy. Nie je to pravda. Keď si všetci uťahujeme opasky, musia si aj oni trochu hlbšie siahnuť do vrecka, inak dosť plného. A keď už požadujú lepšie odmeňovanie, tak individuálne za vyššiu kvalitu. Aký výkon ten či onen lekár podáva, by mali najlepšie vedieť vedenia nemocníc či jednotlivých oddelení. Je preto dobré, že Šaško rokuje v prvom rade s nimi. Oni musia povedať, ako budú fungovať, keď lekári neustúpia, kde hľadať skryté rezervy. Lebo o ne teraz ide.