V ktoromkoľvek okamihu by vám zákony nešťastným vyčíňaním vesmíru klepli po prstoch, môžete sa na neho s dôverou obrátiť, aby sa vaše meno – aspoň v očiach časti obyvateľstva útvaru – pokúsil očistiť. Naposledy sa naňho obrátil Andrej Kiska, svojho času prezident Slovenskej republiky.
Krajský súd v Prešove uznal Andreja Kisku vinným za úmyselný zločin daňového podvodu a odsúdil ho na trest jedného roka s podmienečným dvojročným odkladom. Prokurátor navrhoval polročné odňatie slobody, súd tomu však nevyhovel. Kiskov trest za preukázanú ekonomickú daňovú kriminalitu je taký nízky aj na základe toho, že nedávno zmenená trestná novela tresty za podobné zločiny zmierňuje – čo sa stretlo aj s (pochopiteľnou) nevôľou odporcov Ficovej koalície. Pre Kisku, mimochodom, odsúdeného v prvostupňovom súde za dočasnej vlády Ľudovíta Ódora na dvojnásobne vyšší trest, by bolo za takýchto okolností pravdepodobne dôstojnejšie zaryť hlavu hlboko do pieskov tradičného slovenského zabúdania a nechať milosrdné vody Váhu a Dunaja zmývať i poslednú spomienku na to, že bol voľakedy slovenským prezidentom. Andrej Kiska však vie, že „odvolávací inštitút“ Fico je mu stále naporúdzi: okamžite vyhlásil, že je to len ďalší „špinavý politický proces, v ktorom neboli uznané jasné dôkazy o jeho nevine“ a to sa stalo len preto, že nepohodlným sudcom sa „Fico vyhráža“ a „zavládol medzi nimi strach“.
Dobrý anjel si svoju kandidatúru v roku 2014 vybudoval jednak na imidži prostého slovenského človeka, ktorý si príslovečnou podtatranskou pracovitosťou a podnikateľskou šikovnosťou nahonobil za osviežujúcou veľkou mlákou majetok hodný závisti nejedného iného slovenského „amerikána“; jednak na daňovom podvode, z ktorého si prezidentskú kampaň platil. To je už šikovnosť, akú vám ozaj nemôže zmariť hocijako mierny trest, na to už musíte mať tú smolu, že vám cesty na každej zákrute križuje „Fico“ (ako sa to zvykne mediálne pretláčať).
Andrej Kiska i ďalej bojuje za svoju čistotu. Ktovie, komu by sa mal poďakovať, že to nerobí spoza mreží.