Veď ju aj dostal, len pred rokom ho vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová odmietla vymenovať do funkcie. Ako náhradník vzal bremeno na plecia Tomáš Taraba zo strany Život (tiež poslanecký klub SNS). Už vtedy sa hovorilo, že ak sa prezidentom stane kandidát koalície, Huliak sa k ministerskému postu opäť prihlási. A tak sa aj stalo, aj pre nezhody s Tarabom.
Lenže aj Huliak by mal hamovať. Hoci má pravdu, že bez kandidátov jeho Národnej koalície by sa SNS nedostala do parlamentu, platí to aj opačne. A mal by aj dobre počítať: Andrej Danko získal vo voľbách 68 726, Tomáš Taraba 63 883 a samotný Huliak 58 875 hlasov, ostatní o poznanie menej (aj Martina Šimkovičová, nehovoriac o Petrovi Kotlárovi). Takže Huliak je pri výbere vládnych a parlamentných postov až na treťom mieste. To by si mal v súboji s Tarabom zapísať za uši. Ak Taraba trvá na svojej stoličke, Huliak si musí uplatniť iný nárok.
Ale na čo? On sám sa vyzná iba v rezorte životného prostredia, možno v poľnohospodárstve. To však patrí Smeru. Ponúka sa ešte ministerstvo cestovného ruchu a športu. Ak dá Huliak na stôl túto požiadavku, Danko by mal ustúpiť (prípadne ponúknuť tento rezort Tarabovi). Inak je koalícia je v ohrození. Ficov návrh Huliakovi, že ho budú pozývať na koaličné rady, nestačí.
Ak Danko, Taraba a Huliak povalia vládu, musia si byť istí, že im to voliči poriadne spočítajú. Prípadný rozpad koalície si „zlizne“ aj Fico, nemal by preto podceňovať riziká.
Vynára sa aj možná rošáda. Z patovej situácie pri obsadzovaní postu predsedu Národnej rady sa črtá východisko. Stať by sa ním mohol šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Danko za to bude požadovať ministerstvo vnútra. Trúfne si na túto funkciu on sám? A Smer i Hlas nebudú chcieť pustiť túto, pre nich životne dôležitú, stoličku „cudzím“.
Ponúkajú rošádu, rezort vnútra si opätovne vezme Denisa Saková a rezort hospodárstva pripadne SNS. Povedzme si pravdu, že Tarabovi by aj lepšie sadol, ani SNS by nemusela banovať. Na uvoľnenú funkciu ministra životného prostredia by sa tak dostal Huliak. Bolo by to elegantné riešenie (do úvahy prichádza i výmena postov medzi Dankom a Tarabom). Lenže politika je aj o egách, a tie majú v SNS príliš vysoké, neúmerne voličským preferenciám.
Áno, koalícia môže pokračovať aj bez troch poslancov Národnej koalície s väčšinou jedného poslanca, lenže to bude náramne ťažké. A za určitých podmienok je stále možné aj vystriedanie SNS v koalícii KDH. A pokiaľ parlament nevysloví nedôveru Ficovmu kabinetu, môže vládnuť ďalej, aj ako menšinový, ba aj po vyslovení nedôvery, ako to už poznáme. Ba na pôdoryse súčasného zloženia NR SR môže vzniknúť koalícia pod vedením PS s účasťou Hlasu. Hlasy z radov opozície volajúce po nových voľbách sú veľmi predčasné.
No pokiaľ Danko, Taraba a Huliak povalia vládu, musia si byť istí, že im to voliči poriadne spočítajú. Prípadný rozpad koalície si „zlizne“ aj Fico, nemal by preto podceňovať riziká. Už bude len prihárať. Bolestná konsolidácia, zvyšovanie cien, kolabujúce zdravotníctvo, už sa nedá vyhovárať iba na resty triapolročného vládnutia opozície, osočovať. Už to nezaberá. Fico je pri moci už rok, spolu 13 rokov.
Nakoniec ho neporazí slabá opozícia, ale potopia ho koaliční partneri alebo sa zničí sám – ak si neurobí poriadok v koalícii. Lenže on akoby posledné mesiace žil mimo reality.