Demokrati neuspeli ani vo voľbách do Kongresu. V Senáte získali republikáni väčšinu a pravdepodobne aj v Snemovni reprezentantov. Takže Donaldovi Trumpovi nebude nikto hatiť cestu, možno rebelanti v Republikánskej strane. Demokrati by sa mali nad sebou zamyslieť. Príliš progresívny kurz, ktorým sa vydali, sa ukázal ako mylný.
Totiž stredoví voliči – o ktorých vždy ide – vo finále hodili lístok Trumpovi. A to aj napriek tomu, že vedia, aký nevyspytateľný, náladový a čudácky je exprezident. No vždy lepšie, ako pokračovanie demokratov a ich politiky. Prečo? Nebolo to len o ekonomike, ale hlavne o nej. Republikáni dokázali vykresliť americkú ekonomiku ako zlyhávajúcu, Bidena a Harrisovú ako neschopných. Nie je to pravda, americká ekonomika celkom dobre šliape. No bežní Američania majú iné pocity a skúsenosti. Stále vnímajú dôsledky spôsobené pandémiou, následne rozpadom globálnych dodávateľsko-odberateľských reťazcov a vojnou na Ukrajine.
Stredových voličov (pracujúcich ľudí stredného veku) pália iné veci, ako si im stratégovia súčasnej modernej ľavice snažia vnútiť.
Na rozdiel od Európy Biden zvolil rozumný a efektívny plán obnovy, Američania si pri ruských sankciách nestrieľali do nohy ako my v Európe. Keby tušili, aká bola v Európe inflácia, ceny plynu a elektriny (a krkolomný a zlý výpočet), tak by im vstávali vlasy dupkom a okamžite by im zošediveli. Americká ekonomika slušne rastie, európska stagnuje, nemecká (ako motor Európy) sa rúti do priepasti.
Lenže toto všetko nedokázali demokrati vysvetliť, nemali lídra, ktorý by obyčajným ľuďom po lopate podal zložité fakty. Najprv silou-mocou presadzovali čoraz viac vekom poznačeného Bidena, až im nezostala iná možnosť, ako (z núdze cnosť) vytiahnuť z klobúka Harrisovú. Domnievali sa, že jej politické nedostatky zapláta jej príbeh, jej pôvod priláka tých, ktorí by inak neprišli voliť – menšiny a ženy. V prvých týždňoch sa stávka na viceprezidentku javila ako skvelý ťah, ale postupom času eufória upadala. Harrisová nebola schopná získať na svoju stranu stredových voličov.
Pokiaľ ide o zahraničnú politiku Trumpa, nachádzame sa vzduchoprázdne. Jeho silné slová nič neznamenajú, konflikty bude riešiť podľa nálady a intuície – ako obchodník, ktorým vždy bol. Nech sa v Európe hovorí čokoľvek, vojna na Ukrajine Američanov ako aj zahraničná politika príliš nezaujíma. A keď už, tak konflikt na Blízkom východe (Netanjahu až výsmešne ignoruje Bidena, Trump je viac proizraelský), vzťahy s Čínou a Stredná Amerika, odkiaľ do USA prúdia masy migrantov. Hoci Rusko stále straší, ktovie, či bežný Američan vie, kde leží Ukrajina.
Po výprasku Macronových progresívcov vo Francúzsku prichádza studená sprcha v USA. Spamätá sa Demokratická strana a zamyslí sa nad tým, akú politiku razí, alebo bude tvrdošijne trvať na rovnakom kurze (prehnanej politickej korektnosti)? Stredových voličov (pracujúcich ľudí stredného veku) – ktorí vždy rozhodujú – pália iné veci, ako si im stratégovia súčasnej modernej ľavice snažia vnútiť (nechajme bokom britských labouristov).
A perlička na záver: v Katare – v krajine strategického partnera EÚ pri dodávkach plynu – v rovnaký deň, ako sa konali americké voľby, 90 % hlasov schválili koniec experimentu s demokratickými voľbami. Aj to je správa o vnímaní demokracie vo svete. Trump plne do toho zapadá.