Najsilnejšia vládna strana stratila od septembra viac ako tri percentuálne body, Smer padol z vyše 25 percent na 21,9 percenta. Progresívne Slovensko by dnes vo voľbách získalo presne 22,6 percenta hlasov. PS vedie aj v prieskume agentúry NMS s 24,4 percenta a Smer je druhý so ziskom 20,5 percenta. Podľa agentúr SANEP, Focus a AKO si ešte Smer udržuje prvenstvo, aktuálne výsledky však zatiaľ nie sú k dispozícii. No ak k tomu prirátame pokles dôvery voči Robertovi Ficovi v prieskume dôveryhodnosti politikov, kde sa premiér ocitol až na šiestom mieste, pričom dôveryhodnosť mu od júna klesla o 13 percentuálnych bodov, nie sú to pre lídra koalície tie najlepšie správy.
Na druhej strane, pokles sympatií voči strane i voči jej predsedovi je prirodzený, vláda siahla k nepopulárnym opatreniam, konsoliduje verejné financie a do volieb sa karty ešte veľakrát môžu zmeniť. Ale teraz je trend takýto a strategicky rozmýšľajúci politik z neho pre seba a svoju politiku niečo vyvodí. Zrejme aj tým si možno vysvetliť nedávne vystúpenie premiéra v propagandistickej relácii ruskej televízie – chce nabrať body v iných vodách a udržať si svojich skalných.
Hovorí to, čo voliči Smeru zrejme počuť chcú, a vzhľadom na silnejúcu Republiku, ktorej agentúra namerala 7,7 percenta, pokúša sa Fico lákať do osídel aj ešte proruskejšie a antiamerickejšie zameraného voliča. Voliča opozície tým síce zase viac pobúri, ale to Fica nemá prečo zaujímať. Aj keď trochu predsa len: čím väčší odpor voči sebe vyvolá, tým väčší tlak bude vo voľbách na jeho porážku a „péesku“ to hodia aj tí, čo by inak možno váhali.
Tak či onak, Smer oslavuje 25 rokov svojej existencie. Fico odišiel z SDĽ v septembri 1999 pre nenaplnené ambície a už v novembri zakladal novú stranu. A hoci avizoval aj odchod z politiky, stále je premiérom.
Z hry zatiaľ „vypadáva“ vládna SNS s 2,4 percenta, no poslanecké a ministerské kreslá jej zatiaľ nikto nezoberie, pokiaľ si to sama nepokašle straníckymi a vnútroklubovými intrigami. (Hoci tu ťažko hovoriť o strane a klube, keď SNS v parlamente reprezentuje len Andrej Danko a klub sa mu de facto rozpadol.) Progresívci sa učia, učia sa aj na vlastných chybách a odpor verejnosti voči vládnej politike im prináša ovocie. Treba povedať, že rozdiel medzi Smerom a PS je tesný, no pre fanúšikov opozície nádejný, preto už skladajú novú koalíciu: PS, KDH, SaS. Hoci ide len o teoretické úvahy, nezabudnime, že takáto koalícia by mala podľa Ipsosu dokopy necelých 36 percent hlasov, zatiaľ čo Smer, Hlas a Republika niečo nad 42 percent. Zápas o lídra budúcich volieb bude teda tuhý.
PS však zatiaľ silnie a počkajme si na prekvapenie avizované na 17. novembra. Ivan Korčok sa má konečne „vymáčknuť“, či spojí svoje meno s PS.