Porušenie medzinárodného práva zo strany Ruska spôsobilo šok; skeptické a odťažité hlasy najmä zo strany krajín tzv. globálneho Juhu však nie celkom žiaduco pripomínajú, že nejde o precedens. Z tohto pohľadu je spochybnená samotná báza, na ktorej pravidlá stoja.
K dlhodobo akumulovaným dramatickým geopolitickým zmenám, víťazstvám pravice naprieč „demokratickým svetom“ a neschopnosti reagovať na ne, sa pridala izraelská vojna v Gaze. Okrem definitívne obnaženého dvojakého štandardu západných demokracií odhalila aj hlboký rozkol, ktorý neumožňuje reálnu predstavu, že solidarita s Ukrajinou môže viesť k spravodlivejšiemu medzinárodnému usporiadaniu; ani to, že by princíp zvrchovanej neomylnosti kapitalistického liberalizmu umožňoval úvahy hlbšie ako príkre moralizovanie nestrpiace reflexiu.
Pobúrenie nad vojnou na Ukrajine a zároveň ignorovanie, niekedy až neľudský cynizmus voči Gaze, sú veľmi nebezpečnou správou, že pokiaľ sa tento dvojaký meter bude aj naďalej považovať za „pravidlo“, dôsledky budú katastrofické pre všetkých.
Po 24. februári 2022 bola pre globálny Juh kľúčová otázka tá, či podpora Západu Ukrajine povedie k pokusu o iné usporiadanie založené na rovnostárskejších a konzistentnejších pravidlách. Vojna v Gaze po útoku Hamasu vlani 7. októbra a trápne mlčanie, ktoré sa rozhostí pri každom novom potvrdení, že Izrael preukázateľne pácha genocídu, však prišli ako potvrdenie hierarchického statutu quo, ktorého súčasťou je selektívne narábanie s medzinárodným právom, prístupom k informáciám, ako aj s prístupom k dodržiavaniu univerzálnych ľudských práv. Zašlo to až tak ďaleko, že sa v politickej a verejnej rozprave bez mihnutia brvou udomácnilo zbavenie ľudskosti celej skupiny palestínskeho obyvateľstva. V minulosti – najmä vo viktoriánskom období kolonializmu a v časoch nacizmu – sa to považovalo za prvý predpoklad k legitimizácii totálneho vyhladzovania.
Samotný Volodymir Zelenskyj, ktorého jasné umiestnenie Ukrajiny na stranu Izraela išlo zbytočne ďaleko za prirodzené odsúdenie útokov Hamasu, nepríjemne upriamil pozornosť na to, že boj Benjamina Netanjahua „s ľudskými zvermi“ skôr tragicky pripomína „denacifikáciu Ukrajiny“ v ruskom podaní, ako zmysluplné riešenie dlhé roky trvajúceho konfliktu.
Nedôveru obrovskej časti verejnosti voči „liberálnej demokracii“ treba vidieť aj v tomto širokom kontexte. To, že kritika liberálnej politiky – ktorá celkom očividne oceňuje životy niektorých civilistov viac ako iné a s tradičnou civilizačnou aroganciou vychádza zo starých rasových konštruktov globálneho Severu, je oprávnená, sa jasne preukazuje na súčasných dvoch najväčších konfliktoch.
Pobúrenie nad vojnou na Ukrajine a zároveň ignorovanie, niekedy až neľudský cynizmus voči Gaze, sú veľmi nebezpečnou správou, že pokiaľ sa tento dvojaký meter bude aj naďalej považovať za „pravidlo“, dôsledky budú katastrofické pre všetkých.