Exminister zahraničných vecí stavil na istotu. Mal naporúdzi aj iné možnosti, napríklad založiť stranu, prevziať bezvýznamnú stranu (šepkalo sa o tej Dzurindovej), alebo zakotviť v SaS. Práve za liberálov pôsobil vo funkcii ministra a Richard Sulík mu ponúkal líderstvo v strane. Korčok radšej zvolil prezidentskú kandidatúru. Správne, jeho možnosť stať sa prezidentom bola reálna, čo potvrdil tesný výsledok volieb. Logické by bolo, keby pokračoval v SaS. Lenže dlhoročného predsedu Sulíka nahradil Branislav Gröhling, priestor sa uzavrel.
No bývalý diplomat si dobre spočítal aj perspektívu oboch strán. Aj po zmene vedenia SaS stagnuje a PS stále rastie. Ani s Korčokom by sa strana SaS nestala lídrom opozície, ani by nepreskočila Smer. A zakladať nový stranícky projekt na strane pravicovej opozície, kde je pretlak, by bol vopred prehratý zápas.
PS s Korčokom by malo hladko predbehnúť Smer, aspoň podľa prieskumov. A hlavná idea Korčoka je porazenie Smeru. Z tohto pohľadu je jeho voľba logická. No nie je to málo? Nestačí byť slušný a mať iný politický štýl, ľudia potrebujú konkrétnu ponuku vo všetkých oblastiach života. Lenže okrem zahraničnej politiky, v ktorej je exminister presvedčivý, zatiaľ nič iného neponúkol.
Korčok zatiaľ okrem bojového hesla, že chce poraziť Smer, nič objavného neponúkol. No nelámme nad ním palicu, nech ukáže, čo v ňom je.
Predseda PS Michal Šimečka síce zdôraznil, že progresívci sa idú názorovo rozširovať, lákajú nových ľudí, zapúšťajú korene v regiónoch, chcú osloviť aj voličov koalície, lenže zatiaľ tápu. V nedeľnej relácii V politike na TA3 Šimečka pri otázkach, ako by PS robilo konsolidáciu, iba habkal (v zásade nie inak ako koalícia).
Práve Korčok má pripraviť novú víziu, idey a program strany. Kto však bude mať v PS posledné slovo, to nevieme. Korčok prezradil, že proti Šimečkovi sa nebude uchádzať o predsednícku stoličku. V zahraničnej politike je lídrom Tomáš Valášek a nedávno pribudol aj Peter Bátor. Počíta sa s Korčokom ako lídrom vo voľbách a kandidátom na premiéra? Nevieme, ukáže čas a prieskumy verejnej mienky…
A je tu ešte jeden aspekt, tak trochu logické protirečenie, ktoré vyvoláva u Korčoka otázniky. Na jednej strane je Slovensko podľa neho úspešný príbeh; na strane druhej sa naša krajina nachádza v žalostnom stave, upadá, za čo môže v prvom rade 13 rokov vlády Smeru. To nejde dokopy.
Navyše, za druhej a tretej Ficovej vlády mal Korčok na starosti naše predsedníctvo v EÚ, bol štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničia a počas predsedovania ministra Lajčáka v OSN de facto minister, a v roku 2018 bol vymenovaný na najdôležitejší veľvyslanecký post – do USA. Chápeme, že Korčok bol kariérny diplomat, no bez absolútnej (vzájomnej) dôvery vtedajšieho premiéra Fica a Smeru by také dôležité funkcie v štáte nemohol zastávať (našiel by sa niekto iný).
Čo bolo, to bolo. Hlava je guľatá, aby myslenie mohlo meniť smer. Úspech v prezidentskom zápase nezaručuje úspech v straníckej politike. Popálili sa už viacerí, prípad Andreja Kisku by mal byť varovaním. Korčok zatiaľ okrem bojového hesla, že chce poraziť Smer, nič objavného neponúkol. No nelámme nad ním palicu, nech ukáže, čo v ňom je.