Napriek tomu sa zástupcovia okolo dvesto krajín stretávajú pri príležitosti konania samitu OSN, ktorého hlavnou témou je zmena klímy (COP 29) a zodpovednosť tzv. vyspelých krajín.
Možno najdôležitejšia udalosť týchto dní ostala celkom v tieni znovuzvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA, ktorý sa dlhodobo vyhráža zrušením záväzkov svojej krajiny voči znižovaniu emisií uhlíka a pohotovo ohlásil odstupovanie od Parížskej dohody. Napriek tomu, že svetoví lídri i nezanedbateľná časť verejnosti sa dokážu oveľa viac nadchnúť pre lákavé nové príležitosti spojené so zbrojením, stále existuje konsenzus, že „vyspelé“ krajiny musia podporiť možnosť podnikať ekologické opatrenia v tzv. rozvojových krajinách, ktoré klimatickými zmenami trpia najviac a pre ktorých obyvateľov je chlácholivá ekologická kozmetika európskeho typu nemožná.
V roku 2009 sa industriálne krajiny v Kodani zaviazali, že za týmto účelom do roku 2020 začnú kolektívne zhromažďovať sto miliárd dolárov ročne. Cieľ sa posunul o dva roky po „záverečnej“, teda do roku 2022. Krajiny sa odvtedy zaviazali k ešte ambicióznejšiemu, tzv. Novému kolektívnemu kvantifikovanému cieľu (NCQG), a to v nádeji, že pôvodne prisľúbená a smiešne nedostatočná každoročná suma sa zásadne zvýši. Skutočnosť, že prírodné pohromy, ako naposledy ničivá povodeň vo Valencii, čoraz častejšie postihujú i donedávna apatickú Európu, by mohla osvietiť k tomu, aby sa hlavnou ambíciou nového cieľa stala takpovediac zmena paradigmy: Konečne sa rozlúčiť s ideou, že financie určené na klimatické otázky sú charitou – ako sa vyjadril tajomník pre klimatické zmeny OSN Simon Stiell – ktorá je len ukolísavaním svedomia a morbídne pokryteckým predlžovaním problému, ako dodávame my (niektorí) ostatní.