Pre večných kuvikov a kritikov, ktorí nariekajú za komunistami, pretože mlieko stálo dve koruny a zadarmo ste od štátu dostali byt, je preto dobré pozrieť sa na čísla. Keď už chceme veci hodnotiť materiálne ako správni materialisti, nezostávajme pri pocitoch a dojmoch.
Podľa ekonomických analytikov zarábame viac a na jednotlivé tovary musíme pracovať menej času. Západ sme však zďaleka nedohnali, nielen v úrovni služieb a tovarov, ale ani vo výške platov. Na približné dorovnanie platov sme čakali 18 rokov, stalo sa tak v roku 2007. Po novembri '89 sme sa s nástupom voľného trhu museli vyrovnávať aj s prudkým zdražovaním, inflácia vyskočila až nad 50 percent. Mnohí tým boli zaskočení a tvrdili, že za komunizmu bolo lepšie. Ale aby mohlo byť raz lepšie, muselo by na chvíľu horšie.
Centrálne plánovaná ekonomika, ktorú si tak komunisti pochvaľovali, znamenala, že štát rozhodoval o tom, čo a v akých množstvách sa bude vyrábať. Štát mal skrátka monopolné postavenie a rozhodoval o všetkom. Nevedeli sme, čo je to inflácia, lebo štát na všetko dozeral, všetko plánoval a všetko riadil. Umelo sa vyrovnal aj s infláciou.
Tí skôr narodení sa pamätajú na liberalizáciu cien. Zrazu cena masla vyskočila na desať korún československých a podnikavci ho začali predávať na ulici z nákladných áut, aby znížili jeho cenu. Pre Slovákov, ktorí vtedy žili ešte v Československu, niečo nevídané. Ale postupne sme si zvykali. Museli sme sa vyrovnávať aj s pozostatkami menovej reformy z roku 1953 – išlo zase o umelé zásahy do ekonomiky a naša mena bola umelo nadhodnotená.
Riadená ekonomika mala vplyv aj na bankový sektor. V Československu fungoval centralizovaný systém, v ktorom ekonomické nastavenia určovala Štátna banka československá. V roku 1990 čelili banky kritike zo strany začínajúcich podnikateľov – banky „nestíhali“, platby trvali dlho. Neboli však bankové budovy, ktoré museli byť špeciálne vybavené, preto sa banky nerozširovali a konkurencia rástla len pomaly. V dnešných časoch, keď sú pobočky banky na každom rohu, niečo nepredstaviteľné.
Apropo, hypotéky a spotrebné úvery. Koľkí dnes hromžia, že banky zdierajú ľudí, že byt dnes môžete získať, len ak sa banke upíšete na celý život. To je pravda. Ale niekto si situáciu spred Novembra šialene idealizuje. Získať spotrebný úver krátko po revolúcii bolo ťažké, potrebovali ste dvoch ručiteľov, dokazovať účel, nosiť do banky bločky od kúpeného tovaru… Vybaviť čo len malú pôžičku ešte v 90. rokoch bolo niekedy nemožné. Hypotéky? Najprv, po revolúcii, neexistovali vôbec. Postupne ich za veľmi náročných podmienok začala poskytovať len Všeobecná úverová banka. Pred revolúciou ste síce mohli získať byt zadarmo, ale nie každý mal tú vymoženosť. Dostali ste sa do poradovníka a čakali ste na pridelenie aj niekoľko rokov, viaceré generácie sa tlačili v malých panelákových bytoch. Chodilo sa s úplatkami na „bytové“, hľadali sa známosti, bujnela korupcia.
Politická a ekonomická sloboda spolu súvisia. Len štát, ktorý sa rozvíja ekonomicky, môže chrániť aj prírodu a tých najslabších. Nie, pred novembrom 1989 naozaj nebolo lepšie. Iba ak komunistom.